Na rozdiel od kamaráta nepovažujem za nutnosť vlastniť pančuchy vo všetkých dúhových farbách. Podistým mu však rozumiem. Vedomie, že má v banke pod dokonalo vyžehlenými nohavicami červené sieťované pančuchy, inokedy neónovo zelené či ružové nepochybne mierni škrtenie predpísanej kravaty. Práca ho baví. Vo všeobecnosti si veľmi nesťažuje snáď až na tie odreniny od oprát systému, ktorým sa nemožno vyhnúť ak sa práve nerozhodnete pre pustovníctvo alebo život s Masajmi. Tam však najskôr nejaké režú tiež, len možno na iných miestach.

Jedno ráno som sa zobudila a mojou prvou myšlienkou bolo, že môj život jednoducho nemôže pokračovať bez pančúch lososovej farby a vzápätí som si spomenula na tohto kamaráta. NňPo krátkom stopovaní som našla obchod s neuveriteľne krásnymi exemplármi z hodvábu a premýšľala som nad kúpou jedných z najnovšej kolekcie s cenou vyvolávajúcou nevoľnosť.
Po zvážení všetkých rizík (čo ak si ich bude chcieť požičať?) som sa rozhodla, že si ich zaslúžim a s pýchou úspešného lovca odpochodovala domov.

Iste mnou lomcovala aj nemalá dávka malichernosti, keď som na stretnutie s týmto kamarátom dorazila v nich, ale dúfala som, že ma aspoň raz neskritizuje za výber oblečenia a keď aj áno, tak si budem môcť tentoraz povedať, že mi len závidí, pretože mám niečo, čo on nie, ale chcel by! Pri jeho krčeniach nosom nad mojimi lodičkami či blúzkami som podobným spôsobom nemohla nadobúdať stratenú rovnováhu, nakoľko o tieto kusy odevov zatiaľ neprejavil hlbší záujem.

Rozprával mi s veľkým oduševnením, uňho celkom nezvyčajným, o svojej novej priateľke.
"Jej lebka, včera som jej hladil vlasy a hlavu a tá lebka... ako keby revoltovala proti kráse svojej majiteľky. Je to tak pekné dievča, ale má neskutočne nerovnomernú lebku. Človeka mimovoľne napadne, že by jej možno pomohol, keby po nej poskákal."
Počúvala som ho, sŕkala som svoj mdlý nápoj a nenápadne prekladala nohy zo strany na stranu.

"Mám chuť na hamburger, nezájdeme si na hamburger? Ale skutočne si myslím, že je to tentoraz o inom..."
Zapozeral sa nadol a zamyslel sa.
"Pekné pančuchy. Pamätáš sa, ako som ťa raz presviedčal, že nemáš krivé nohy?"
"Áno, pamätám."
"Asi by si mala vedieť, že som ti klamal."
"Au."
Vyšlo to, áno určite to vyšlo, do konca týždňa bude mať rovnaké. Pri najbližšej príležitosti mu presnorím bielizník.

 Blog
Komentuj
 fotka
titusik  20. 3. 2011 18:33
ďakujem.
 fotka
majuri  20. 3. 2011 18:41
uplne mi to pripomina knihu Nový život bez chlapa
 fotka
acheraya  20. 3. 2011 20:43
Nechápem .. vôbec .. ALe to s tou lebkou sa mi veľmi páčilo
 fotka
zayl  20. 3. 2011 23:43
Aj keby som dostal sekeromlatom do hlavy a nevidel by som, kto to pisal, tak podla toho nazvu by som stavil aj nas dom na to, ze si to pisala ty. Obsah by ma v tom este viac utvrdil. To len tak na okraj
 fotka
qirqi  5. 4. 2011 21:01
!
Napíš svoj komentár