-Máš ešte čaj?
-Áno mám.
-Keď ťa bolí to hrdlo, mala by si si dať šál.
-Nie, nie, však je tu teplo.
-Počkaj, hneď som späť.
-Nenanútiš mi ho. Neopováž sa!
-Tento je môj obľúbený. Je veľmi teplý. Je z alpaky.
Skôr než sa mohla brániť, obtočil jej okolo krku úzky červený šál.
-Vidíš, hneď je to lepšie. Narovnám ti vankúše.
-Naozaj nemusíš.

Večer predchádzajúceho dňa medzi nimi prebehla ostrá výmena názorov. Potom si šli ľahnúť za zhodného mlčania. Každý na svoj okraj postele. Vedeli však, že ten druhý nespí a obaja pokračovali v hádke vo svojich myšlienkach, pričom ich stálo obrovské vypätie síl ostať potichu a nevyvrieť.
Ona už tušila, že tentoraz nemala pravdu a tým nenávistnejšie myšlienky k nemu vysielala.
On sa cítil byť dotknutý jej krivým obvinením a úskokmi, ktoré odhalil.

Nadránom ho však vzbudila s tým, že sa necíti dobre. Hovorili spolu pokojne, akoby zabudli na minulý večer a vyznačil sa veľkou ochotou pomôcť jej.
V jeho starostlivosti bola neobyčajná neha, ale uvedomoval si, že cítil isté zadosťučinenie, keď jej doprial studenej sprchy, keď jej neklesala vysoká teplota.

Tento pocit si dosť dobre zaštítil túžbou o jej vyzdravenie, preto preň nemal nijaké výčitky. Mohla mu snáď vytknúť jeho starostlivosť, čo ako prehnanú? A tak ju týral drobnými úkladmi a jej zhnusenie jeho cibuľovým čajom s prehnaným množstvom citrónovej šťavy predstavovalo jeho spravodlivosť. Dojímala ho však odovzdanosť s akou všetko prijímala a jeho skrytý hnev sa zmenšoval.

-Tak potom... skús si pospať.
-Nemôžem, keď tu neustále krúžiš.
-Hmm pôjdem si pozrieť film.
-Áno choď.
-Nepotrebuješ ešte dačo?
-Nie.
-Lieky si si vzala, cibuľový ešte čaj máš, čo by som ti ešte...
-Nič, prosím ťa už nič!
-Keď ja by som chcel aby ti už bolo lepšie.
-Ja viem. No choď si pozrieť ten film.
-Ešte ťa lepšie prikryjem.
-Nechcem ďalšiu!
-Fajn.

Uplynulo desať minút a počula opatrné, tiché kroky okolo svojej hlavy a jemný dopad ďalšej prikrývky.
S nevôľou si odfrkla, aby čo najjemnejšie vyjadrila podráždenie, pretože pochopila jeho úsmevy a intuitívne vycítila, že si ušetrí ospravedlnenie.

 Blog
Komentuj
 fotka
titusik  15. 12. 2010 12:15
jeemine Mám za sebou také hnusne obludno žlto hnedé obdobie, že takýto milý a láskavý blog mi padol nesmierne dobre, ďakujem. Okopírujem si ho a prečítam ešte v autobuse
 fotka
midnight  15. 12. 2010 12:16
krásy neverbálnej komunikácie
 fotka
ardonaiel  15. 12. 2010 17:40
hehe, pekné =o)
 fotka
sarah_whiteflower  15. 12. 2010 19:27
Veľmi krásne
 fotka
helliumka  15. 12. 2010 19:35
ty si skvelá
 fotka
majuri  15. 12. 2010 20:16
joooooooj, je to take mile az mi to od teba pride trosku divne, zvyknes mat ine namety

co vsak neznamena ze nevies podat aj taku jednoduchu peknu vec tak nenutene a super

 fotka
qirqi  16. 1. 2011 00:58
úau. kjut
Napíš svoj komentár