Strážila som malého Tomáša. Aj keď sa miestami zdalo, že stráži on mňa. Cez prechody mi mliaždil ruku a občas ma zahriakol, že mám ešte počkať.
Potom ma podozrievavo sledoval, ako by si nebol istý tým, či ma neposadli mimozemšťania. Odmietla som totiž hamburger s tým, že mi v horúčave postačí zeleninový šalát.
-Dobrú chuť Tomáš.
-Teraz to je zbytočné.
-Prečo myslíš?
-Lebo cheesburger mám rád! Dobrá chuť sa želá len keď musíš zjesť nejaké nechutné jedlo, aby si vedela.
-Ale to je potom trochu provokačné, nie?
-Nje, to sa vymyslelo v čase, keď ľudia nemali fast foody, len obilné kaše a zeleninu. A musel si to aj tak zjesť aby si nezomrel od hladu.
Slovo zeleninu vyslovil s neskrývaným odporom a aby som si bola istá, že sa mi to len nezdá, pokrčil na dôvažok malým nosom. Myslela som, že zamĺkol, ale radšej som sa poistila tým, že som mu dala za pravdu.
Rozprával mi totiž už celé dve hodiny aj osemnásť minút.
-Niečo na tom určite bude.
-Dobrú chuť, stále nechápem ako to môžeš...
-Aj tebe... vlastne nič som nepovedala.
-A vedela si, že tyranosaurus mal až takéto veľké zuby? A predstav si koľko ten žral...

 Blog
Komentuj
 fotka
sasi2680  12. 7. 2010 00:07
to je strašne milé
Napíš svoj komentár