"Nejako som to nepovažovala za dôležité. Keby sa niečo dialo vyzváňala by si mi sekundu po každom volaní." povedala som jej kľudne, zatvorila dvere a som sa. Prešla som do priestrannej obývačky s talianskym nábytkom.
Sadla som si na gauč a mama oproti mne.
"Stalo sa niečo? Obvykle ti netrvá cesta tak dlho domov." pýtala sa ma už pokojnejšie.
"Ale nie." na moje šťastie ma tak vytrénovali, že už som mohla mať pred nimi svoje tajnosti. O TJovi som sa rozhodla im nepovedať, pretože mi by zakázali chodiť do školy a vôbec by ma už nepúšťali von.
"To znie ako keby áno." preložila si nohu cez nohu. Ako upíry dokážeme byť bez pohybu vydržať aj hodiny, ale napríklad takéto prekladanie nôh je cvik, ktorým si udržujeme ľudskú neposednosť.
"Len sa mi už nechce byť tu ... vo vile. Tak som sa sem zase neponáhľala."
"A to čo tak zrazu??" začudovala sa.
"To nie je zrazu. Už na to dlhšie myslím. Chcela by som sa viacej správať ako moji rovesníci."
"Ty nie si ako tvoji rovesníci."
"Ja viem. Musím držať v tajnosti čo som, čo sme, ale chcela by som sa chodiť trošku zabávať, nevyhýbať sa aktivitám, ktoré ma bavia, a zúčastňovať sa na výletoch a tak... chápeš?"
"Ja.. možno chápem. Si v mladom psychickom veku a tieto veci ťa zaujímajú, ale my sa len bojíme ako na teba bude pôsobiť to okolie hlavne po premene. Preto ti chceme postupne povoľovať veci." Postavila sa a chvíľku sme načúvali ako sa k nám približujú Henry, Miley a otec.
"May, pôjdeš s Henrym a Miley na stráženie." povedal otec a ani nemusel vojsť do obývačky, aby sme ho počuli.
"Stráženie?" začudovala som sa a postavila sa.
"Áno. Máme podozrenie, že prišli lovci do mesta." povedala mama.
"Dobre." prikývla som a rýchlo sa premiestnila cez budovu do mojej izby, aby som sa prezliekla zo školy. Dala som si samé čierne veci - látkové nohavice, tričko, mikina na zips s kapucňou. Vzala som si opasok na pištoľ a zbehla zase dole.
V predsieni som sa obula a Miley mi dala zbraň.
"Pozor, je nabitá." zasmiala sa. Zaistila som ju a odložila do puzdra. Akurát keď sme spravili krok von sa nad vilou blyslo a hneď za tým
hrom. Ako sme došli k lesu sa spustil poriadny lejak.
"Vzal si niekto dáždnik?" spýtal sa s vtipom Henry a my sme sa na tom s chuťou zasmiali. Dala som si aspoň kapucňu na hlavu a rozbehli sme sa do mesta.
V noci vyzeralo mesto úplne inak. Bolo krásne vysvietené. Vyskočili sme na strechu najbližšieho domu a z neho na vyššiu strechu a ešte vyššiu. Z tade bol ešte krajší výhľad. Často mi po strechách nedovolili skákať, ale ten výhľad... joj Bol vidieť vysvietený park a v jeho strede fontána, ktorá každých pár minút striedala farby. V niektorých uliciach bolo počuť hlučné kluby, ktoré boli isto plné ľudí. Aj napriek dažďu bolo von pár ľudí, ale nikto z nich nebol podozriví.
"Eh.. vieš... May... mali by sme ti niečo povedať asi." začala neisto Miley. Pozrela som sa na nich, nerozumela som tomu.
"No, žiadny lovci sem neprišli." povedal Henry.
"Tak prečo sme tu?" spýtala som sa ich.
"Nemali by sme ti to hovoriť. Má to byť prekvapenie, ale tvoji rodičia ti našli partnera." povedala Miley s takým nadšením až to bolo desivé. Partnera? V upírskom podaní znamená partner niekoho, kto s daným upírom strávi celý život. Miley a Henry boli partneri.
"Prečo partnera?"
"Už si na to dosť stará. A ak si si všimla, si jediná vo vile, ktorá nemá partnera." mykol plecami Henry.
"Ale ja nikoho nechcem... ešte... a keď budem chcieť nájdem si niekoho sama!!" Miley k tomu pre istotu nič nehovorila.
Asi cítili, že som vytočená. A to som bola právom. Oni nemajú právo vyberať mi partnera na večný život, to si mám vybrať sama. Niekoho s kým mi bude tak dobre, že s ním budem chcieť byť večne. Nejakú lásku.....
Strávili sme tam sedením a pozeraním sa na mesto ešte tak tri hodiny a potom sme sa vrátili. No keď sme sa blížili k vile, zacítila som aj iný pach.
-To hádam nemyslia vážne, že ho už teraz sem dotrepali.... - pomyslela som si nahnevane a vošli sme celý mokrí do vily.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár