Vyskúšala som si všetky veci. Na koniec som si vyskúšala korzet. Sedel mi priam perfektne, ale chcelo to názor aj niekoho iného. Vyšla som von z kabíny. Mala som na sebe tie ich rifle, korzet a bola som bosá. Akurát išiel okolo predajca, tak som si ho zastavila.
"Čo myslíte?" opýtala som sa ho. Ostal prekvapene na mňa pozerať. No dobre. Oproti tomu, v čom som sem prišla, to bol iný zvrat môjho vzhľadu. Pod tou mikinou nemohol ani tušiť o tom ako normálne vyzerám. Štíhli driek, dobre vyvinutý hrudník a vypracovaný zadok.
"Eh.. No.. " ostal trochu mimo. Prehrabla som si dlhé blond vlasy, ktoré boli zvlnené ako mala moja mama za mlada. Vypla som si ich hore a uviazala tam náramkom.
"Lepšie?" zatočila som sa pomaly.
"Vyzeráte v tom naozaj dobre." prebral sa predavač a premeral si ma. Potom ho zavolala kolegyňa k nejakému ďalšiemu zákazníkovi. Odišla som do kabínky a prezliekla sa do svojich vecí naspäť. Na rukách som si nechala prehodený ten korzet a tie obtiahnuté rifle a ostatné som vrátila. Podišla som k pokladni a usmiala som sa na predavača, ktorý ma hodnotil pri kabínkach. Dal mi ešte aj zľavu z tej zľavy a zabalil mi to pekne do tašky. Zaplatila som a podal mi účtenku, na ktorú ešte niečo v rýchlosti napísal. Pozrela som sa na ňu. Bolo tam jeho meno a číslo.
"Ak by ste ešte niečo potrebovali, čo by som mohol pre vás urobiť.. čokoľvek." usmial sa na mňa.
"Uvidíme, či niečo nájdem." opätovala som mu úsmev, účtenku som si starostlivo uschovala a odišla som nakúpiť konečne tie potraviny.
Strávila som v tom obchode viac času ako som si mohla dovoliť. Preto som spravila len veľmi rýchly nákup, čo znamenalo, že som aj tak ušetrila, lebo som nevymýšľala nad hlúposťami, čo by som mohla kúpiť. Domov som došla tiež pomerne rýchlo, lebo som sa nezamýšľala nad rôznymi vecami, a tak som sa trikrát nestratila ako obvykle. Nechápem ako sa dokážem trikrát cestou domov stratiť a pritom tu bývam už viac než rok.
Nákup som vyložila a poodkladala, čo bolo treba do chladničky. Odštítkovala som si nové veci a rifle som uložila do skrine. Ten nový korzet som nechala na posteli a vybrala som si k nemu sukňu, ktorú som došila akurát pred dvomi týždňami. Tú som bohužiaľ nikde nenašla, ale tak aspoň som si zapratala voľný čas trochu viac. Podväzkové pančuchy som vybrala zo šuplíka a všetko si to obliekla. Vlasy som si prečesala starostlivo kefou a spravila som si sexy make-up. Dala som si ešte pekný náhrdelník, ktorý vyrobila moja kamarátka a ešte k nemu pár náramkov na ruku. Založila som si náušnice a všetko tak, aby to pekne ladilo. Viem, išla som len na nejakú oslavu, ale myslím, že šéfová odo mňa očakáva, aby som vyzerala reprezentatívne, t.j. tak ako v práci.
Zabalila som si ešte pár drobností, ak by som ich náhodou potrebovala a obula som si čižmy s vysokým opätkom. Síce vyzerali nepohodlne ale mne sa v nich dobre pracovalo. Mohla som v nich stáť aj celý deň a neboleli ma z nich nohy. Dokonca aj ten opätok bol poriadne odolný aj keď bol taký tenší. Prehodila som si krátku čiernu bundu s dlhým rukávom cez seba a pobrala som sa už tam.
Prišla som tam o 18:30. Pred domom ma čakala šéfová. Bola som trochu prekvapená.
"Neboj nekontrolujem ťa." zasmiala sa pri mojom výraze. "Akurát som išla do klubu. Nebudem predsa zháňať novú barmanku na jednu noc. Okrem toho, syn bude predsa len rád, keď bude mať dom len pre seba." dodala. Usmiala som sa na ňu.
"Mám aj niečo konkrétne strážiť?" zasmiala som sa.
"Nie, nie. Verím mu." usmiala sa. "Vyzeráš veľmi dobre." pochválila môj výzor. "Tú sukňu sa mi oplatí niekde zháňať?" nadvihla obočie.
"EH.. nie." uškrnula som sa.
"Dobre, dobre." mávla nad tým rukou a už sme sa rozlúčili. Išla som k nim dnu. Jakub mi otvoril dvere a ukázal mi bar a vybehol naspäť hore. Začala som si to v ňom prezerať. Pár vecí tam chýbalo, ale tie boli ľahko nahraditeľné. Bar bol samozrejme menší ako ten, pri ktorom pracujem, ale v pohode stačil. Všimla som si, že prišlo aj nejaké dievča a tam už začala všetko organizovať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár