Počúvaj ten plač ktorý padá zo zraneného neba,
stromy sa ohýbajú cítia smútok smrti tiež,
tá pritebe klačiaca už berie si do náruče teba,
uvidím ho ešte? láska pri tebe nestála, vieš.

Oči hnedé hľadeli do modrých,
tam pod hviezdami ešte niečo z lásky prežilo,
vtedy ani svet okolo nemal dych,
hviezdy,stromy,nebo čierne to s tebou tiež zažilo.

Anjeli ti vtedy dali krídla,učili ťa lietať,
v náručí niekoho kto nepočuje tvoje slová,
aj tú nádej niekde v rozume stihla si preťať,
mohla by si prosiť o druhú,no pritebe smrť strohá.

Zájdi v myšlienkach ešte raz na miesto,
ďaleko pod hviezdami zabudnuté,
lahšia smrť bude pre teba vieš to,
bez lásky si nič, na tomto svete je to kruté.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár