starý stôl v kuchyni
volá
po fantázii
kým vietor
oberá sušené kvety
o ich voňavé spomienky
na leto
Obvyklá rutina
Sneh na parapete
Ráno, slnko, február
Znovu prežívam
ten istý moment
s oknom dokorán
Zrak padá s kvapkami
z okenného rámu
na podlahu
Ako malí
behali sme po nej bosí
Totiž
v ponožkách sa šmýka
Ruky nemrznú zas
v rukaviciach
Poslednýkrát
nechávam február
roztopiť spomienky
na zimu
v nahých rukách
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár