Bolo to práve 4.apríla minulého roka.ráno to vyzeralo ako úplne obyčajný deň,bol ale výnimočný.Mala som sa totiž v ten deň stretnúť s mojím už terajším priateľom.V kine dávali reprízu rozprávky Doba ľadová 2.Napísal mi že s malou sestrou a s kamarátom idú do kina či nechcem ísť s nimi....súhlasila som.Mám totiž veľmi rada rozprávky.
Stretli sme sa na dohodnutom mieste.Môj prvý dojem z neho bol celkom dobrý.Najskôr nikto nič nehovoril no zrazu som sa rozkecala a zistila som že on je dosť hanblivý ale po chvíľke si ma oťukal a už aj on rozprával súvislé vety.Cestou do kina,ktorá nám trvala asi 20 minút sme stretli jeho kamaráta ktorý mal ísť s nami.kedže sa bavil s mojim budúcim priateľom o počítačoch čomu sa ja moc nerozumiem,išla som pozadu s jeho sestrou.Vyzeralo to akoby som si hned na začiatku získala jej detské srdiečko,lebo nech som sa spýtala čokolvek,na všetko mi s úsmevom odpovedala aj kd sa javila ako nesmelé dievčatko čo aj je.Ked sme boli nedaľeko kina,pricupitala som za mojim budúcim priateľom a chytila som ho za ruku.Prekvapene sa na mňa pozrel,ja som sa usmiala a on mi úsmev opätoval.V kine sme sedeli vedľa seba a sem-tam sme sa na seba pozreli,usmiali.Rozprávka sa nám všetkým páčila.Z kina sme išli jeho sestru a kamaráta odprevadiť na autobus a môj budúci priateľ ma vzal do mesta do baru kam vraj často chodí,no mne sa to zdalo čudné a nemala som vôbec náladu ísť do baru a tak sme sa len tak prechádzali po večernom krásne osvetlenom Trenčíne a nazerali sme do výkladov drahých obchodov.Cítila som sa s ním skvele.Stále som sa ho na niečo pýtala,rozprávala som mu on mi načúval,rozprával mi a spolu sme sa smiali bolo nám proste skvele.bolo to také úžasné,že som si ani neuvedomila,že je večer a ja musím ísť domov.Volal mi brat že po mňa príde a tak ma môj budúci miláčik išiel odprevadiť on mal na autobus ešte čas a tak so mnou čakal na brata a rozprávali sme sa.Bol dosť tichý na čo som ja nebola zvyknutá a tak som myslela že on sa so mnou necíti až tak dobre.Prišiel po mňa brat a tak sme sa museli rozlúčiť.
Odišla som a on tam ostal sám.....mala som 100 chutí vystúpiť a vrátiť sa za ním.Večer mi poslal správu,ktorá pochovala všetky moje pochybnosti.Napísal mi že mu so mnou bolo super a bol by rád keby sme si to ešte niekedy zopakovali.Súhlasila som.....zopakovali sme si to a dnes sme spolu skoro rok.O 13 dní od nášho prvého rande sme sa dali dokopy a stále nám to klape tak ako na začiatku.Ten deň,kedy som stretla svojho terajšieho priateľa bol pre ostatných deň ako každý iný,no pre mňa bol výnimočný.

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
blazon  6. 3. 2007 16:45
Pekné, veľa šťastia
Napíš svoj komentár