Deň začal ako každý iný... O 6:00 budíček (no dobre, trošku klamem... akýmsi nedopatrením sa mi podarilo nastaviť budík na 5:00...), všetky ranné záležitosti typu raňajky, maľovanie, ..., o 7:30 bus do školy a o 8:50, keď som bola pred školou, som sa na ňu len pohŕdavo pozrela a pokračovala v ceste.
Išla som k dermatovenerologičke – miesto, kam sa chodí, keď sa mladí ľudia chcú beztrestne vyhnúť škole... Totiž stačí si na tvári nájsť vyrážku, poškrabať si ruku alebo mať suchý lakeť... No, tak som teda išla aj s podobne malichernou záležitosťou...
Všetko vyzeralo tak krásne... Mala som taký zvláštny nadľahčený pocit, totiž prvýkrát som išla poza školu a veselo som si vykračovala. Dorazila som do čakárne preplnenej študentmi, sadla som si, vytiahla knihu a začala čítať.
Čítam Dona Quijot(T)a. Dozvedela som sa o maturitných témach, tak hovorím si že pre istotu, veď nič za to nedám, dokelu, aj s mojou svedomitosťou... Tú knihu čítam s takým entuziazmom, veď som už prečítala polovicu v zápale... A v tej čakárni som si všimla strašnú vec... Čítam druhú časť. Nie je to podlé??? Fakt, nesmejte sa, mne je z toho do plaču... Ale už som sa s tým uzmierila a budem to zrejme čítať retrospektívne...
Konečne po troch hodinách čakania som sa aj, ubiedená duša, dostala do ambulancie. Všetko sprvu prebiehalo hladko až keď... som sa dozvedela, že môj smiešny problém vôbec nie je smiešny a ja idem v utorok na operáciu. Nie je to nič strašné, obyčajný chirurgický zákrok v BB, trošku si poležím a budem o týždeň doma dlhšie, nebudem chvíľu cvičiť, plávať na plavárni, takže možno ani nebudem musieť chvíľu upratovať, ale aj tak tu zostáva jedno veľké ALE...
No, tak vlastne ani neviem, či sa mám tešiť alebo plakať... Úplne nevinná záležitosť a ja mám vlastne ohrozený život... Ale som rada, že som sa rozhodla ísť len k dermatovenerologičke... Nechcem si ani predstaviť, ako by to dopadlo, keby som išla napr. gynekologičke...
A preto rada pre všetkých svedomitých – Pokiaľ si nechcete ľahnúť pod nôž, zbytočne sa neflákajte...
Je to možné?
Komentuj
13 komentov k blogu
1
pedall
20. 3.marca 2008 20:09
a to to bolo tak vážne? preboha ešte že si tam išla, čo keby si umrela preto že si tam nešla?
2
Tak to je dobré, že si tam išla. Ak by ti nezistili, že potrebuješ operáciu mohlo to neskôr dopadnúť horšie. A neboj, určite to dobre dopadne. Inač ja chodím k lekárom iba cez prázdniny, lebo vtedy tam nik nieje, maximálne nejaké jedno malé dieťa do veku 6 rokov.
3
to ako fakt?
vlastne..ja som sa naposledy tiež chcela ísť fláknuť len tak k obvodnej lekárke a ona mi poevdala, že mám chrípku a som bola doma týždeň a pol na antibiotikách
vlastne..ja som sa naposledy tiež chcela ísť fláknuť len tak k obvodnej lekárke a ona mi poevdala, že mám chrípku a som bola doma týždeň a pol na antibiotikách
6
A presne pre toto chodím k doktorkám a doktorom a podobne len keď je to už naozaj nutné... (s výnimkou strojčekovej zubárky)
7
fuha, dobre ze ja k lekarom nechodim...keby mi vsetky tie zhubne ochorenia co vo mne su zistili, tak ma porazi
8
no tak to je hrozne ty sa ces flaknut na den a hned mas z toho tyzden a este s operaciou...tak len dufam ze to nieje vazne
9
no teda zlatko, ani si mi nedala vediet...hmmm, drzim ti palce, nech sa operacia vydari a potom pokecame
11
nj, tiez drzim palce. ja som urboil podobnu chybu a isiel som k zubarke a tiez som dopadol zle
Vela stastia teda, ale aspon ti tu operaciu nemuseli dat cez prazdniny
Vela stastia teda, ale aspon ti tu operaciu nemuseli dat cez prazdniny
12
Jój, moja, čo Ti šibe? Už to máš za sebou? A to mi nevieš nič povedať?? A láskavo mi vysvetli, ako je možné, že si sa flákala!!
Napíš svoj komentár