Vrie ti krv a utápaš sa vo vlastných slzách
V tvojom srdci znie posolstvo
ktoré zanecháva sám mesiac spatý so slnkom:
-Smrti sa treba báť ale nikdy ju nebrať na ľahkú váhu
aby si raz neľutoval svoje zmrzačené nohy a tmu v očiach-
Počúvaš nádychy svojho srdca
ako si to robil vždy
hádžeš nožík z rúk na podlahu
s rozliatym mliekom
a kvapkou krvi dieťaťa
ktoré sa hralo s nožnicami
Schúliš sa pod veľkolepý strom
a nedýchaš
pretože príroda je za teba ochotná dýchať sama
a ty ju miluješ
aj napriek veľkým očiam čo sa na teba pozerajú
keď sa kúpeš v jazere
rovnako ako aj napriek tým istým očiam
čo do teba vrážajú po ceste domov
Pretože tie oči sú chodbou do prítomnosti
v ktorej ťa naučia kráčať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
11. 9.sept. 2010 13:25
super
Napíš svoj komentár