Čas plynie a ja tu osamotene sedím,
v hlave dumám jak veci na lepšie zmením.
Všetko sa okolo sype ako v súdny deň,
ale ja si sedím a fajčím pokojne len.

Nebehám, nelietam, nehysterčím, nestresujem,
podaktorým to preto pripadá že na nich jebem.
Proste ma už nebaví riešiť istý druh veci,
tak isto ako ma nebaví do seba hádzať poldeci.

Nemám rad keď sa niekto stará do môjho myslenia,
pochopte už sakra že ja som proste ja.
Nemám niekedy rád ani to ako jednám ja sám,
ale tak čo už keď na výber nemám.

Všetci sme tu blbý, nikto nie je výnimka.
Ale keď chceme súdiť iných musím začať od seba,
som debilná, sebecká a ignorantská osôbka.
A súdiť iných teraz nejdem, nechám si to pre seba.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  22. 7. 2010 22:07
pekne vyjadrený pocit... posledný verš veľmi pekný.... buď tým, čím chceš...
Napíš svoj komentár