Tak tento blog začnem s tým,že veľmi rada chodím do lesa.Chodím sa tam odreagovať,porozmýšľať a stále pre istotu beriem aspoň jeden mobil,nejaký nožík a platenú tašku na huby,keby som niečo našla.Neďaleko môjho sídliska je les,ktorý už dosť dobre poznám,keďže ako dieťa som tam strávila veľa času.

Dnes som sa tam tiež vybrala,potrebovala som vypadnúť z domu a poriadne porozmýšľať.Keď som vošla do lesa bola som veľmi rada,že cítim tu čistú vôňu.Tak som sa pomaly začala prechádzať lesom s nožíkom v ruke a platenou taškou na pleci.Rozmýšľala som ako tráviť prázdniny,vracala som sa naspäť do minulosti,ktorá tiež nebola nejaká ružová.Keď som odrazu zastala a poobzerala som sa okolo seba,vôbec som netušila,kde som.Vtedy mi to bolo jedno,veď vonku bolo krásne,vtáčiky štebotali a ja som ten les poznala.No keď som šla ďalej tak mi odrazu začal zvoniť mobil.Samozrejme môj miláčik mi už volal,že kde som.Povedala som mu,že som v lese a že sa o mňa nemusí báť.Keď som dovolala,tak som začula za sebou divné zvuky,veľmi som sa zľakla a rozmýšľala som kam sa vybrať aby som sa dostala von z lesa.Pozerala som pod nohy aby som vedela kam stúpam až kým som nezbadala mladú srnu úplne rozožratú.Ostalo z nej iba lebka a koža.Vtedy mi už nebolo jedno kde som,veď tam bolo veľa diviačích stôp.Tak som zrýchlila tempo,pomaly som sa púšťala do behu.Šla som popri rieke,lebo iba tá stále vedie von z lesa.No,ale bol tam jeden háčik,nedalo sa tamade prejsť.Vtedy som sa po prvý krát v lese začala báť.Mala som smrť v očiach a nôž v ruke.Vôbec nebolo jednoduché sa dostať na miesta,ktoré poznám najlepšie.Asi po 10 minútach behu,som tie miesta našla.Sadla som si na zvalený strom a predýchavala som to,čomu sa hovorí strach.Ešte dobrú pol hodinku po dobehnutí mi rýchlo búchalo srdce.Vtedy som si uvedomila cenu života.Vďaka mojím celkom dobrým orientačným schopnostiam a odvahe,som to dokázala...Po príchode domov som si dala horúci kúpeľ a bola som šťastná,že žijem.

Ten strach by som nepriala ani tomu najväčšiemu nepriateľovi.Možno niekomu sa tento príbeh bude zdať vtipný,ale skúste si to vyskúšať.

V tomto príbehu sú všetky udalosti a postava skutočné.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
mischulqa  11. 7. 2008 18:42
waw, ja som sa rza stratila v lese tiez ale nemala som nozik,mobil a ani paltenu tasku iba som mala o dve kamaratky naviac, po 3 jkolach sme zistili ze sa furt tocime dookola,potom sme to zmenili a potom me este viac nevedeli kde sme...

ale nejakym sposobom a s dost velkym stastim sme sa ztadial dostali
 fotka
anjelik4195  11. 7. 2008 19:18
jeshiis moja ush niikdy nechod doo lesa jasne?
 fotka
pawlo  12. 7. 2008 01:23
Neboj - veď to sa nič nestalo

O pár rokov budeš túto príhodu rozprávať svojim deťom a budú sa na tom len smiať
 fotka
srdce1357  13. 7. 2008 00:30
a pre toto nechodím do lesa! teda sama
 fotka
shaggynko  17. 7. 2008 16:46
ja rad chodim do lesa ale uz som v lese nebol ani nepamätam
 fotka
whitegekon  17. 8. 2008 20:01
Niečo podobné sa mi už stalo,ale to bolo s medveďom,boli sme dvaja...Hľadali sme opítého kamaráta...Našli sme ho opretého o strom a za ním mladého medveďa na zadných nohách...Medveď zaručal a kamarát,neuvedomujúc si,že je to medveď,mu z otočky dal hák na sánku...Nevedel som,že dokážem tak bežať a to ešte s takým bremenom na chrbte...
Napíš svoj komentár