Vecne spomienky

Zbohom je to slovo,ktore nikto pocut netuzi,
cele telo chladnou vodou otuzi.
Ked vidis,ze sa zatvaraju dvere
a ten pocit,ze za nimi nikto nie je,
boli to,no mas aj dojem zmäteny.
Nevies ci je smutny,a ci skor blazeny.
A ked odide to,zmizne celkom cele,
citis sa ako v ludoprazdnej cele.
Ale prazdno v srdci este cosi sladke ukryva,
cest pamiatke a peknym slovam nikdy nezmyva.
Co bolo povedane,povedanym ostane.
Krasne a ciste ako vojna bez zbrane.
Laska a smutok laskyplne sepcu nam:
"Co bolo pekne,vo svojom srdci uchovam."
Co zide z oci,zide z mysle mi,
no ak nechces zabudnut,ostane to pri zemi.
Zahalene laskou,zahalene krasou,ruskom nadeje.
Mozno to skoncilo,ale bol si stastny,takze sa nic nedeje.
To,ze si svoje mal,ze si to ziskal kedysi,
len tak hockde hala-bala vzduchom nevisi.
Mas dovolene slzy,mas dovolene smutit,mas dovolene premyslat.
Nikdy na to pekne nezabudni a skus si nove stastie pochytat.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu