Bratislavčanky oberajú čerešne 2

Skončila som ako sme si dali rebrík na druhú stranu,však??
Ibaže ono sa nám to tiež nepodarilo tak ľahko Najskôr sme museli vycúvať,aby sme ho mohli dať dole z toho stromu..cúvali sme a ja vzadu som samozrejme skočila druhýkrát do pŕhĽavy a vtedy som už mierne strácala nervy Obidve sme rebrík premiestnili na tú druhú stranu,najskôr sme opreli jeho koniec o strom,ibaže sa nám to nejako pošmyklo a rebrík zas dolu.Vtom sme sa obidve začali už tak rehotať,že sme ho museli pustiť aby nedošlo k nejakému vážnemu zraneniu (ak nerátam moje škrabance a hysterické ujmy na zdraví z hmyzu ).Keď po menšom údrbnom výbuchu sa nám konečne podarilo rebrík oprieť o strom, Paťa začala liezť hore, ibaže rebrík sa akosi naklonil na jednu stranu a skoro sa parádne vysypala.Ja som po nej začala pindať, že nech zabudne, že tak ja liezť hore nebudem,takže Paťa opäť v údrboch napravila rebrík,aby bol rovno a obe sme vyliezli hore.Keď sme tam tak krásne už sedkali a oberali čerešne,ktoré sa nám nepodarilo striasť pri prenášaní rebríka a mali sme už plné ruky čerešní,bolo treba dať ich do kýblika.Hádajte kde bol kýblik??DOLE!!Áno dofrasa nechala som ho dole a tak som sa lízala zas dolu po rebríku a mala som pocit,že každú chvíľu sa obe zdrbeme...Už s kýblikom som vyliezla naspäť pričom som sa chytila nejakej lepkavej čerešne a ja že čo jej je,nie?A Paťa mi oznámila,že sú na nej nalepené VOŠKY a pár ich mám na pleci!!Skoro ma seklo,čerešňu som zhodila dole a zas som jačala ...
Po chvíli,keď sme už mali naoberané skoro všetko,čo bolo v našom dosahu,sa rebrík akosi začal zošmykovať a Paťa do mňa začala hučať nech idem dole a napravím to,že sa zabijeme Tak sa Paťa prikliesnila na strom ala tarzan story a ja som zdola rebrík pekne napravila.Konečne niečo šikovné z mojej strany
Keďže na tom strome už vôbec nič nebolo,napokon sme v zdraví zliezli dole a zamierili k druhému malému stromčeku,kde bolo niekoľko krásne červenučkých mňamových čerešničiek.
Pri ňom stál starý vrak dajakého neviem akého auta a tak sa Paťa naň postavila a oberala kam dočiahla.Ja som ju najprv radšej sledovala z bezpečia nehybnej zeme Všetko bolo óká,Paťa sa už postavila aj na strechu auta..myslela som si,že to nevydrží ale napodiv sa urobila iba malá preliačina a Paťu to bez problémov držalo.Tak že idem aj ja.Jakmile som sa na strechu postavila k nej,strecha sa prehla až moc a toto už nebolo dobré Málem sme sa obidve vysypali aj s čerešňami a tak sme radšej kašlali na to a išli sme na tretí strom.
Áno tretí!!Tie svine tam boli tri!!
Ibaže tretí stromček bol maličký a na ten sme sa nemohli dostať s tým veľkým rebríkom.Tak som navrhla,aby Paťa zobrala taký malý,dvojnohý alebo ako sa tomu hovorí , že ten na to bude akurát. Paťa sa začala zase raz smiať a ja som už vôbec nechápala čo jej je...Pochopila som,keď ten rebrík zdvihla a vyzeral asi jak keby ste šnúrkami priviazali k sebe pár drievok...žiadna stabilita,žiadny luxus
Ale veď sme nejaké baby z Bratislavy,néé?!Tak sme ako správne "drsňáčky" zobrali ten rebrík a šli oberať s ním
Paťa ho postavila na zeminu pred tretí stromček,ibaže tá zem pri ňom bola tak trochu krivá takže rebrík bol celý nakrivo a Paťu vraj dakto naučil,že taký dvojitý rebrík musí stáť hore kopcom...jednu stranu postavila na kopček a tá druhá bola dole...samozrejme, že ja som musela ísť na kopček,kde boli nádherné ruže s nádhernými ostňami a moje nohy v nich Toto som ešte prežila,vyliezli sme obidvne hore a oberali sme čerešne. Kýblik sme samozrejme zas nechali dole,ibaže tentokrát sme ho ani nemali kde napichnúť na strom a tak sme skúšali čerešne triafať na zem,do neho Tak..ako to povedať..skrátka,párkrát som sa trafila,párkrát nie Na tej strane stromu už skoro nič nebolo a tak že Paťa ide dole...lenže ako tak ten náš rebríček bol totálne krivý,keď ona zišla dole,rebrík sa celý nahol a ja som sa zdrbala Teraz zase, aj ja,aj Paťa totálne údrby
Keď sme rebrík preniesli na druhú stranu (tento by zvládla v pohode aj jedna,kedže vážil asi toľko čo Patina váha deleno moja ) ,zas jedna strana musela kvôli kopčeku byť v ružiach,ale tentokrát tam bola Paťa,lebo ja by som to už psychicky zrejme nezvládla!!!

Zatiaľ vše,ešte sa pokúsim napísať tretiu časť,to Vás ešte čaká oberanie čerešní zo skleníka

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu