ale mozno usla stredna zlata hlaska.
Ty,tak krasna,jemna,povabna,
rucky jemne,hlavna nezradna.
Ty,tak krasny,ticho pocuvajuci,
mnou milovany,laskou mojou ziaduci.
Tebe,len tebe svoje srdce do dlani dam,
nech praje laske,nech srdce zela nam.
Len ty,len ty mi moje city,prosim,vrat,
dlhy smutok trocha dlhsim stastim skrat.
Bez teba bude mokre more ako sucha stara pust,
moje srdce laskou kypi ako rudych ruzi,vonou,hust.
S tebou sa zmeni na ruzovy kvet hoci aj cierny mrak,
tomu co citim,chcem aby si citil ty,vravi sa-bezslzavy zrak.
Ked bezim lukou,citim vonu nebies snad,
no tam chce aj maly kvietok svojej druzke stastie dat.
Ked vydrzim a batoh s laskou drzat budem,
viem,ze pochopis a pochybnostiam navzdy ujdem.
Ze zvladneme to,ze ja budem tvoja a ty budes moj,
no cosi krici v mojej dusi smutku slovo-Stoj!
Teraz odchadzas navzdy,dobre si to pamataj,
uz nikdy radost,stastie a lasku v srdci mojom nezmetaj!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
shadowmaster
2. 10.októbra 2007 20:44
...čirepy zlomeného srdca, franforce pošľapaných snov sa miešajú so slzami, sklamaním a nádejou...
2
shadowmaster ale to sa ti rymoval
a creative ee nie som zalubena:p
a creative ee nie som zalubena:p
Napíš svoj komentár