Len záchvev vetra, čo všetkým zo snov kradne.
Nádej, ktorá zhorí už na dne.
Krása, ktorá takmer vždy padne.
Človek nad tým rukou mávne.
Nazýva to osudom, nešťastím, hrou...
hlavne nenápadne.
Je to len obyčajný život.
Tak ži!
Prečo sa bojíš?
Veď tu sám nestojíš.
Sme na tom rovnako.
Každý žije, tu je.
Lásku, nádej, vzburu v sebe pestuje.
Aby prežil.
Je to len obyčajný život, čo ničí nám predstavy.
Je to len obyčajný život, čo nedá sa ovládať.
Je to len obyčajný život, čo rozhýbe davy.
Je to len obyčajný život, čo vie naraz vziať i dať.
Obyčajný život.
Všetci ho žijeme.
S ním sa tešíme.
S ním bijeme.
Obyčajný život.
Aký vlastne je?
Môj.
Život.
Neobyčajný.
.... » danielladair.blogspot.sk
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár