Síce je ešte len november, no ona sa už nemôže dočkať Vianoc. Je to pre ňu najkrajšie obdobie, ktoré môže nastať. Možno preto, lebo vtedy je taká geniálna atmosféra. Možno preto, že vtedy dostane darčeky. A možno nie. Chce len to, aby bolo ticho, pokoj...

Chce sa len pozrieť von oknom zo svojej izby na zasneženú ulicu a domy, ktoré sú popri potôčiku. Chce sa pokochať tou nádhernou bielou farbou, ktorú vidí všade navôkol. Má chuť skočiť rovno do najväčšieho záveju a ohadzovať sa snehom.

Ako len miluje zimu! Niet nič krajšieho. Biela prikrývka. Vločka jej spadne na nos, ona sa teší ako malé dieťatko. Nevie si predstaviť nič krajšie, nič lepšie ako toto. Ľahnúť si do snehu, mávať rukami hore dole, vytvárať si svojho anjelika, ktorý ju bude stále ochraňovať...

Večer si ľahne do postele. Je smutná, pretože zatiaľ nevidela ani jednu vločku. No ráno ju príde zobudiť jej malá sestrička a povie: Vstávaj, pozri sa von oknom! Hlavou jej len prebehne: ach, nechaj ma ešte spať, mne sa nechce vstávať!. No pokorne vstane z postele, pozrie sa von oknom a čo vidí? Všetko je biele, pokryté snehom. Nádherná biela! Teší sa, hneď sa oblečie, naraňajkuje a ide na prieskum.

Chytí sa zeme a... je to ozajstný sneh. Poskakuje od radosti, drží ho v rukách, robí z neho snehovú guľu. Hádže ju do sestry smiley:. Poďme sa guľovať! skríkne od radosti celá bez seba. Guľujú sa. Šťastie z nej prekypuje do všetkých svetových strán. Nemá slov, len chytá sneh do rúk a hádže ho.

Večer si opäť ľahne do postele. Na tvári sa jej blyští úsmev od ucha k uchu. Nemôže ho skryť, je taká nadšená. Miluje sneh! Chce si toto všetko nahrať do mysle a premietať celú noc v hlave. Chce cítiť sneh srdcom.

24. december. Ó, bože! Veď to je ten deň! Najkrajší! Pozrie sa von oknom, sneh stále pretrváva. Je zase šťastná. Chce sa jej plakať. Plakať od šťastia. Ide do obývacej izby, pozrie na vianočný stromček a v duchu si hovorí, že azda niet šťastnejšieho človeka ako je ona. Večer vyberie spod postele darčeky, ktoré kúpila už v septembri. Nenápadne ich položí pod jedličku a ide do kuchyne, akoby ona nič nespravila...

Je šťastná, keď vidí, ako sa ostatní tešia z jej darčekov. Ale niečo tomu chýba... Sama nevie prísť na to, čo to je. Vtom niekto zazvoní. Ona otvorí dvere a vidí tam stáť svojich starých rodičov. To bolo presne to, čo tu chýbalo!

Išla spať s úsmevom na tvári. A vedela, že je najšťastnejším človekom na svete a tento pocit jej nikto nikdy nevezme.

 Blog
Komentuj
 fotka
loveistheanswer  15. 11. 2010 14:57
nádherné až mne sa z toho chce plakať
 fotka
jojogirl  15. 11. 2010 16:32
krásne
 fotka
ardonaiel  15. 11. 2010 21:40
nevinné
 fotka
ladypetushqa  16. 11. 2010 21:28
Krásne Zuzka
 fotka
antifunebracka  22. 4. 2011 22:51
najprv mi tam totalne chybala pointa, ale potom si vravim - srat na nu, je to neobycajne precitene a pozitivne a to sa mi paci. a prave mi do uska posepkala vesela vila, ze ty musis byt strasne pozitivne naladeny cloviecik, hm?
Napíš svoj komentár