1257 krokov som k tvojmu srdcu prešiel.
87krát jeho prah som na chvílu zazrel.
87ráz ďalej som nesmel.
452 nocí pre teba som prebdel,
626 pokusov, básní a pocitov.
Po 7833 jemných slov, vysnených dotykov a nemých, bolestných nádychov.
432 svitaní a prisahaní tvojej tvári za mojimi zatvorenými očami,
že zatnem sa a vydržím, pri inej sa nezdržím.
221krát tvoj krik ma zahluší, že sa ti fest hnusím.
198 ráz ti to odpustím a lásku nežnosťou zahustím.
1000 000 zadržaných sĺz a poryvov .
Tvoje 1000-ce "mňa to mrzí" už mláti ma k smrti.
Ked 1248-y krát zistím, že klameš mi, divné chvenie telom mojím sa vinie.
15 dní potom ťa nevidím, krutou túžbou sa morím, potom už len snorím,
že kde ta zočím.
Svoju hrdosť už nemusím z duše ju vypustím.
V 1 umierajúci deň po tebe žnem hladám ťa kým ťa nenájdem.
Vieš, že ťa milujem a tým strácaš záujem.
A ja ostávam sám, tak strašne sám.
Odvtedy za svoju smrť odušu hrám.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
cicusa89
10. 6.júna 2007 16:55
jeeej, pekne
3
ax jo...tak znamy pocit...je to pekne ale,ale neznasam ked sa tak citim....
7
Veľmi dobré, inak, aj ja som si už takéto pocity prežila, ale ako si povedal aj ty, chvalabohu, je to už preč... takže všetko je v poriadku...
Napíš svoj komentár