Nikto nemá odvahu prehovoriť aj dýchanie je plytké
Načúvame...
Jedna malá sviečka uprostred, už dohára ale ešte osvetluje vystrašené nemé tváre
Vidím malú chudú rúčku ako sa naťahuje k svetlu.
Chcem jej pozrieť do tváre ale v tme vidím iba velké naširoko roztvorené oči. Keby nemala také roztrhané šedé háby bola by peknučká
Ah, ešte ako dlho??
Prešmyknem sa k stene a opriem hlavu o drevo. Najprv počujem iba vietor pofukujúci cez škáry, šuchotanie z chatrče ho prerýva.
Aaaaaa... ale už TO počujem..
Počujem trepotanie krídiel tragédie
Prehltnem úzkosť a snažím sa necítiť..
Žmolím látku z rukáva a čakám
Ešte sa pokúsim narovnať hlavu a pokial mi to priestor dovoluje vystriem sa.
Rýchly výpočet ma uisťuje, že vzhladom na moju polohu budem prvý...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
frxxx
12. 6.júna 2007 16:12
fajnee a ani jeden prispevok
Napíš svoj komentár