Denník z Pekla 14. časť Stal som sa vrahom a nelutujem to

Nechápal som.. ona sa pozná s Yingom?! S Yingom?! Objímali sa, on ju k sebe náruživo tisol a ona sa len usmievala. Potom ju nechutne bozkával a ona sa vôbec nebránila... Vnímal som Nevin plač už iba z veľkej diaľky, pretože som blčal hnevom. Nechty som zabáral do zeme ani som to nevnímal až kým som si neporanil prst. Nevládal som sa dalej pozerať na ten výjav.. Nevu mučí ozrutný chlapík čo pripomína druhú svetovú a Annu nechutne oblápa ten žltý zmrd čo zavraždil Arta a Raisu. Zvieral som v ruke malú dýku a zovrel som čeľuste.... Aj ked ma to sem uvrhne navždy ja ich zavraždím!

.....................

Vyrútil som sa na Yinga a bodol som ho. Aj druhýkrát a bodal by som dalej ale to už na mna išiel další. Dýka sa mi šmýkala v ruke od Yingovej krvi a kým som sa bránil pred tým dalším chlapíkom ešte som si stihol všimnúť Annin pohľad. Bol divný a usmievala sa na mňa. Uhýbal som sa ako som vládal a snažil som sa poraniť toho zmrda ale nešlo to. Vôbec nie. Len tak tak, že ma svojou zbraňou nezachytil. Po nejakom čase som už bol na konci so silami. Nebol som už dosť vrtký a jeho meč ma zasiahol.. cez čelo, ľavé obočie až k spodnej pere. Krv mi stekala do očí, ledva som videl. Nechcel som si predstaviť ako to vyzerá. Len čo som na to myslel bolelo to viac. A ani som na to nemal čas. Čoraz viac som si uvedomoval, že so svojím úbohým žabykláčom oproti meču nič nezmôžem.

Ustupoval som pred ním a vypľúval krv čo sa mi vlievala do úst. Musel som dýchať ústami bol som úplne zadychčaný už.

Zrazu môjmu protivníkovi odpadla ruka. Za ním stála Anna s mečom, odsekla mu ju jedným úderom. Chlapík sa zahnal na ňu a ona padla. Než som na neho skočil, poranil ju. Dýku som mu zaboril do krku. Je vrcholne odporný pocit ked sa niečo čo držíte v ruke zaborí do tela živého človeka..

Naklonil som sa k Anne. Jedno oko jej chýbalo bol na ňu hrozný pohľad a z jej jedného oka som súdil, že ja nevyzerám o nič lepšie. Vedel som, že je tu niekde tretí muž ale ked som sa rozhliadol, videl som, že vedla Nevy čosi leží a usúdil som, že Anna sa postarala aj o neho.

Nevedel som ako jej pomôcť. Z toho poraneného oka sa jej valila krv a z druhého slzy. Bolo mi jej tak lúto.
Vzal som si jej hlavu do lona a hladil som jej vlasy. Spieval som jej uspávanku čo som ju poznal ešte z detstva a matka mi ju zvykla spievať ked som bol celkom malý

Všetko bude dobré..
slnko vysuší trne..
a ľahko ich zlomíme..
a teraz pekne spíme...
na hviezdy zalovíme..

Ale hlas sa mi zasekával, cítil som v hrdle hrču a keby som sa nehanbil plakal by som tiež.

Ked sa ako tak upokojila, zdalo sa mi, že zaspala, tak som šiel k Neve a Ying nikde nebol! Šiel som k miestu kde bola mláčka krvi po ňom a tam bol nápis na zemi napísaný tiež krvou:

DOSTANEM VAS OBOCH

Ked sa Anna zobudila nehovorila vôbec.Pobozkal som ju do vlasov, vzal som ju za ruku, Nevu som podopieral, lebo nevedela velmi chodiť a šli sme k Zenhovi... Nič som im nehovoril o tom, že Ying žije.

Musím sa dostať k tým píštalkám!







Venujem mojim kamarátom a čitatelom

Cotessy, Puffko, rock_star, stifut a ziraffke za to, že to pravidelne čítajú a sú taký milí, že si nevšímajú chyby

A všetkých ostatných birdz kamošov pozdravujem

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu