Ked viete čo vás, čaká a vy viete že to musíte urobiť.
I ked ste sa toho najviac obavaly. Je to pocit, strachu, uskosti. Nechce sa mi znikím baviť. Všetky okolite zuky počujem ako keby sa vzdialovy. Hmm, je to zvlašne ked viem čo mám urobiť. Obávam sa čoho? Že zle zajtra zareagujem. Prečo sa musi zmeniť tou na čom si zvykol. A teraz mi je zle, usko stoho čo sa udialo. Viem že zajtra nede na to čas. Budem jednať rýchlo, bez premyslenia, neutrálne a chladno. Najviac sa asi aj tak obava čo ma môže zaskočiť, prekvapiť na čo nebudem pripravený. Na to čo neovplyvni. Mám pocit pri rozmýšlaní nad problém taký sklučený, ako by som polami spomaloval situáciu, nad každým krokom rozmýšľam. Ale aj tak viem nebude to stačiť. Je jasne že od zajtra sa to zmenou začina. To sa ukaže až zajtra. A viem že ľahké to nebude. I keď sa budem tváriť že som v pohode a viem čo robím.
Ale jedno viem. Že zajtra sa nemôžem bez ducho a bezradne tváriť, keď sa musí konať!!!
A pesnička
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
18. 3.marca 2011 17:26
si retardovany, ci si len rychlo pisal, bo si mal hovno na krajicku?
Napíš svoj komentár