Alter Ego

Hm...
Alter ego...

Pekné slovo... Som schizofrenik a nerobím si srandu. A tvrdím, že každý z nás má svoje alter ego. Sme prinútení...áno, každý z nás, aj keď niektorí to svoje "druhé ja" alebo ako to nazvať ani nevnímajú. Ale ja mám problém - ja si ho uvedomujem...
Na jednej strane sa správam tak, ako odo mňa požadujú druhí. Niekedy si to už dokonca ani neuvedomujem. Ale nechcem skĺznuť do klišé tak to radšej nebudem rozpitvávať...ale toto moje druhé "ja" je už akosi automatizované. Vnímam ho a viem, že sa niekedy správa ako - krajšie povedané - kretén, ale neviem tomu zabrániť. Fakt. A tak klamem svojím kamarátom aj keď ma to neskôr mrzí(naozaj), ale toto moje "ja" si neskôr nemôže alebo skôr nechce uznať chybu a povedať to zázračné slovíčko "prepáč". Na jednej strane ma serie, keď sa ku mne niekto správa povýšenecky a na druhej strane sa tak správam aj ja (sorry Jaki). A hlavne robím veci, ktoré nechcem robiť, ale ktoré prichádzajú samy od seba - trepem debiliny, hovadiny, sprostosti len a len aby som niečím zaujal a pritom viem, že sa správam ako pako ako debil ako čo ja viem čo všetko... a pripomínam si tým správanie istého môjho spolužiaka.
Ale "niekedy, keď mám oči červené"(A. Ginsberg) príde aj moje alter ego. Myslím, že ho nepozná veľa ľudí okolo mňa, lebo často nie je príležitosť, aby sa prejavilo... a čo ma mrzí najviac, nemá sa s kým rozprávať, lebo nikoho nezaujíma... a pritom by tak chcelo... rozprávať sa len tak o každom okamihu, o jari, o lete, o slobode, o záchodovej poézii uletených básnikov, ktorých obdivuje práve pre ich pravé, neskazené "ja"!! Táto moja schizofrénia ma stále núti hľadať... hľadať zmysel, niečo zmysluplné alebo ako to nazvať. Ale veľa krát mám pocit, že som v nesprávny čas na nesprávnom mieste... zameral som sa na nesprávnu osobu, robím preto blbosti ja neviem čo ešte. Niekedy mám jednoducho chuť vypadnúť niekam preč, zabudnúť nato, čo bolo, ale zároveň viem, že by sa nič nezmenilo... A tak jediné čo viem je rozprávať sa sám so sebou a chodiť po strede cesty...
Ešte raz chcem povedať "prepáč" všetkým, ktorých poznám, pretože už o chvíľu, možno o päť minút a možno až zajtra príde moje prvé "ja", ktoré to už nedokáže... znie to skoro ako list na rozlúčku

Idem sa porozprávať aspoň so zajacom, ktorý je našťastie vždy len zajac. Keby tak vedel rozprávať...
A možno by stačilo, keby nikto nehovoril nič...

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu