Dotkni sa mojej tváre
uvidíš, nie som z porcelánu
krása je prchavá je vzácna
som príliš necitlivý,
neprijmem tvoju lásku
Konečne to už vieš!
Môj úsmev vietor odviať nedokáže
Som slepý, nevidím tvoje telo
neviem, po čom túžiš,
kde sa tvoje prsty dotýkajú
neprijmem tvoju lásku
Vzdaj sa toho bolestivého tvaru
nie si kráľovná tragédie
všetci sme utkaní z krehkej vlny
odrež ma od anjelských práv
krása nie je moc
je to privilégium
Som ako slepý slávik
letel som do lesa plného príležitostí
prečo vždy skončím v tvrdom kmeni?
Nechcem to vidieť ani cítiť
všetko čím si a chceš byť
je kópia jedinečnosti
Odrež ma od anjelských krídel
už ma viac do vetra nevezmú
nezvládnem svoj kamenné srdce niesť
ak je láska slepá,
dokáže veľmi dobre počuť lož
láska nie je privilégium
je to moc
Buď ako slepý slávik
neviď ma, ale dokáž mi zaspievať
čo oči nevidia, srdce nebolí
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
gothicpoethic
6. 8.augusta 2012 22:31
Čo tak skúsiť použiť menej slov, menej otrepané verše a metafory?
3
V tom prípade sú toto šuflíkové básne od autora, ktorý nie je schopný prijať kritiku, ergo nimi aj zostanú.
4
@gothicpoetic nie nie tak to nie je
1. má to veľmi ďaleko od básne (ja básne nepíšem)
2. ja kritiku prijímam až veľmi dobre
3. ten text je stavaný práve na báze dennej rarity a obyčajnosti slov
1. má to veľmi ďaleko od básne (ja básne nepíšem)
2. ja kritiku prijímam až veľmi dobre
3. ten text je stavaný práve na báze dennej rarity a obyčajnosti slov
Napíš svoj komentár