Máš smutný pohľad skalených očí,
v nebi postrácaných vločiek
už znova každá padá osamote
drobné pavúčiky pletúce siete v rane,
balzamujú naveky tvoj úsmev
teraz nebude žiadna iná krajšia
ležať v snehu
dívam sa na tvoje šedé oči,
skrz farebné sklíčka kaleidoskopu
snovými hrami o šťastných koncoch
život nikdy nebol Phoenixom
horiacimi pierkami znovuzrodenia
Postrácané...
Dole tupou stráňou
Navliekam gorálky na malé šnúrky
ponad konáre starých stromov
ja viem, kde si stratila úsmev
pod bledým mesiacom
Hlúpy tak hlúpy je teraz môj úsmev
len aby som ti bol odozvou
ostávam celkom sám sebe príveskom
všetko spadlo z mojich očí
rozbité sklo v dúhovke
padá dole stráňou
zanechávajúc útrapy pochované
hlbokou samotou
Všimla si si niekedy aké je to dôležité?
mať neuskutočniteľné sny?
šedé siete celiace dutú ranu
pod vločkami odpočívajúce telo
s úsmevom v chladnom šeru
Dívam sa na tvoje šedé oči
skrz polámané sklíčka kaleidoskopu
svet tak šedý, vzal mi tvoju farebnú krásu
nezmestil sa môj žiaľ do vnútra rany
zlomená halúzka nad tvojim telom
prečo býva vina zavesená tak dlho?
na pár miestach, vyliate z dúhovky sú písmená
slepota ktorá priniesla do mojich očí tvoju šeď
dívam sa stále kaleidoskopom na svet
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár