O troch prasiatkách

Kde bolo tam bolo, žili raz v lese tri prasiatka, ktoré si chceli postaviť domček. Ale zistili že o domček sa treba starať a preto sa rozhodli nasťahovať do paneláku. Zapli si počítač, pripojili sa na internet a začali s prezeraním inzercie. Po hodinovom prezeraní inzerátov a zúfalých krochkaniach nakoniec našli 3 izbový bytík v Bratislave. Prasiatka nasadli na lomokorušeň a vybrali sa na výlet do Bratislavy, kde si chceli pozrieť vyhliadnutý byt. S menšími komplikáciami ale zdravé a šťastné prasiatka dorazili do Bratislavy. S úžasom prechádzali veľkomestom a hľadali adresu svojho budúceho bydliska. Počas svojej cesty narazili na niekoľko barov a po siedmom navštívenom sa prasiatka v meste stratili. Blúdili celé hodiny až kým ich nenapadlo si zavolať TAXI, pomocou ktorého by sa konečne dostali na miesto, po ktorom tak dlho túžili. TAXI ich odviezol presne tam kde chceli. Prasiatka boli po prehliadke bytu tak nadšené že bez váhania podpísali zmluvu a ihneď sa nasťahovali. Wifi, LCD televízor, kombinovaná chladnička, sprchový kút, to všetko bolo súčasťou vybaveného bytu, ktorý prasiatka kúpili za podozrivo nízku, avšak pre nich výhodnú sumu. Ubehli mesiace a prasiatka si žili ako v žite. Keď už sa zdalo že je všetko v poriadku a prasiatka si budú žiť svoje vysnívané nebo, začuli zvonec, ktorý zvestoval nie moc dobré správy. Ako sa neskôr dozvedeli, byt patril istému mafiánovi, ktorý vlastnil obchod s bielym mäsom. Prasiatka sa však touto správou nedali rozhodiť a pokračovali vo svojom životnom štýle ďalej. O dva týždne neskôr začuli klepot na dvere. Báli sa otvoriť a preto sa radšej nesmelo opýtali ,,Kto je tam?“ no ostalo ticho. Opýtali sa znovu ,,Kto je tam?“ začuli šuchot a následné ticho. Prasiatka sa báli otvoriť a keďže ich nebavilo čakať ignorovali klepot a aj následný šuchot za dverami. Na druhý deň sa to zopakovalo a prasiatka začali byť nervózne. Tretím dňom sa incident vyvrcholil. Po klopaní a následnom búchaní do dverí sa ozval hrubý hlas, ktorý zakričal ,,Prasiatka otvorte mi dvere, to som ja Boris!“ Prasiatka nevedeli o žiadnom Borisovi a preto sa opýtali ,,Aký Boris? My žiadneho Borisa nepoznáme.“ Hrubý hlas im odpovedal ,,Ja som majiteľ bytu a žiadam vás aby ste mi otvorili!“ Prasiatkam od strachu zvinulo ich malé ružové chvostíky, pretože za dverami stál mafián, o ktorom sa dozvedeli pred týždňom. Lenže prasiatka vrazili do bytu svoje životné úspory a preto mu povedali ,,My ti neotvoríme, my sa nebojíme, máme bezpečnostné dvere a preto sa ku nám nedostaneš!“ Tak ako povedali tak to aj bolo. Boris sa dnu nedostal pretože prasiatka mali naozaj bezpečnostné dvere s 20timi zámkami a preto boli chránené. Nahnevaný Boris to ale nechcel nechať tak a preto sa rozhodol dvere vyvaliť. Doniesol si niekoľko páčidiel, kladív, dokonca aj výbušniny. No dvere sa ani nepohli. Zronený Boris nakoniec povedal prasiatkam pravdu, že obchod s bielym mäsom je vlastne mäsiarstvo a že vôbec nie je mafián ako o ňom ľudia hovoria. Prasiatkám ho prišlo ľúto a tak ho pozvali dnu. Zabávali sa do neskorých hodín, rozprávali si príbehy, smiali sa a dokonca sa aj spriatelili. Boris im sľúbil že im neublíži a oni mu na oplátku požičali jednu izbu aby mal kde bývať. Boris im našiel pracovné miesto vo svojom mäsiarstve ako maskotov a tak žili šťastne až kým mäsiarstvo neskrachovalo a prasiatka neskončili v huspenine.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu