Kráčam každé ráno vedľa živého plota.
Tučné bilboardy si nevšímam, odvraciam zrak.
Strihnem to lesnou cestičkou, tam nedosiahnu.
Namiesto nich si zuby brúsi upršaný mrak.

Kvapky stekajú po listoch, vietor sa dvíha.
S letnou bundou a žiadnou čapicou dlho neodolám.
Utekám krokom jelením, ďalšou skratkou to strihám.
Nachvíľu zastanem výdych a poskočím.

Kam vlastne dnes kráčam a prečo?
Len túlať sa po šikmých cestičkách.
Nechcem na mieste stáť.
Z diaľky nedá sa vidieť, len predstavovať.

Sane s krídlami s čajom v termoske.
Dva roky prázdnin, život mať na chvoste.
Čapica so šiltom a malým odznakom
Na košeli rozopnutý náplecník.

Zmrznuté fúze, úsmev drsňácky.
V nízkych výšinách cítiť fŕkajúce blato.
Obrovskou rýchlosťou predbiehať sa s časom.
Byť kameňom na ceste?

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár