pospájať mozaiku z lupeňov kvetu
za ním už diaľava
vrhá k očiam obrys
lemuje mňa, obtiera sa o teba
my odtancujeme k nej,
nestráchaj sa
do sveta stačí
vyroniť už len slzu
tá bude tvojou poslednou,
lež nie prvou
tak nestrácaj čas,
nedovoľ jej ďalej stekať
nenáhli sa,
mĺkvo prečkávaj,
nerozplyň sa,
ten náraz objaví sa,
priviedol ma k tebe
kŕmením ma krvou tvojou
prebodla si úryvok sna
i tak som s fúriou mojou
medzi štrbinami delt
červená rieka plynie
zlyhali sme,
v nej naša púť pominie
raz sa stretneme
naplnení všetkým súcnom
naučme sa umeniu umierať
v úpadku s budúcnom
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár