Kvapky dažďa po okne stekajú
len tie rýchle zápas vyhrajú
zápas o koniec bolestivej cesty z neba
cesty, čo začala u Boha, končí u teba.

Prečo nebo plače horkými slzami,
prečo tento vzlykot spať nedá mi?
A vietor, ktorý láme haluze dubov
ktorý ukazuje moc silou tak hrubou.

Všetok zvuk dáva pospolu melódiu
čo cítim, počujem, no nevidím ju.
Melódiu ktorá melanchóliu prináša
tú, čo dnes je tvoja, moja i naša.

Nebo plače, ukrytí sú kdesi ľudia
a ta oni opovrhujúco dážď súdia
no on si len svoju smutnú prácu plní,
je nebeským plačom vo svojom znení.

Taká je krutá cesta kvapiek tých
čo padajú na zem z líc anjelských.
Prečo len plačú tie nebeské tvory?
Dvere k odpovedi ti srdce otvorí...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár