Terapia číslo 2

Zas som si ľahla do tej postele v ktorej som dva roky spávala v tvojom náručí. Kúpila som nové obliečky, vankúše, prestavila nábytok,zvesila naše fotky ale stále mi ťa ta všetko pripomína. Stále keď sa otočím na tvoju pólku postele dúfam že sa tam objavíš že ma obímeš ako vždy a dáš pusu na čelo. Chýbaš mi.

Chýbajú mi tvoje dotyky, tvoje jamky v líciach, tvôj rozospatý pohľad keď ráno vstaneš. Do konca mi chýba aj tá tvoja ranná pusa bez umytia zubov.

Lenže potom si spomeniem nato ako si ma dokázal opustiť a ako si dokázal zničiť všetky tie sľuby čo si dal. 

Spomeniem si na to ako si dokázal všetko zahodiť a hneď na druhý deň si nájsť novú náhradu za mňa. 

Spomeniem si na to ako si aj napriek tomu že si už s ňou chodil, chodieval za mnou a dával mi zbytočne šance. 

Spomeniem si nato ako si dokázal človeku s ktorým si si budoval budúcnosť povedať do očí že som pre teba zomrela len kvôli tomu že som jej povedala pravdu.

Nehovorím že mi nechýbaš, nehovorím že si niekedy neželám aby si sa vrátil...

Lenže tým že si odišiel a dokázal urobiť toto si mi dal silu skúsiť niečo nové,pobaliť sa a odísť na tri mesiace preč. Otvoril si mi oči že tie celé roky čo som bola po tvojom boku som zabúdala na to kdo vlastne som a žila tak aby si bol šťastný ty. Vďaka tej bolesti čo cítim si mal dal silu bojovať za svoje sny na ktoré som pri tebe zabudla. 

Zmenil si mňa na niekoho kdo bol pre teba dokonalý. Mala som ružové okuliare a milovala ťa viac ako seba a preto som stratila samú seba chrumko.

Dokázal si mi týmto tvojim rozhodnutím že som mala zbytočné obavy celé tie roky že niesom pre teba dosť dobrá, teraz už viem že si nebol ty pre mňa dosť dobrý. 

Bude to ešte chvíľu trvať pokým nájdem samú seba ale pevne verím že sa mi to podarí lebo už nemám po svojom boku človeka ktorý chcel mať zo mňa niekoho iného aká som v skutočnosti bola. 

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu