Poď ujdeme do lesa.
Umyjeme sa a očistíme nečistotu civilizácie.
Ukážme prírode, že sa nájdu aj výnimky, že sa nájdu aj dvaja ľudia čo neničia čo dostanú.

Ako by som mohol takto žiť.
Špiniť a škodiť moje telo, ožobračovať svoju dušu.
Zabudnúť na slobodu a myslieť si o nej, že je mierne perlivá.

Poď, pozrieme sa ďalej.
Pozrime sa tam kam sa doposiaľ nepozrel nik.
Prejdime nový kus cesty.

Ako by som mohol takto žiť.
Nechať to tak, by bola škoda.
Obzor istých ľudí je smiešne úzky, vidia len to čo vidieť nemôžu.

Poď, rozkrájame planétu.
Vytiahneme jej poctivé črevá a zničíme čo sa zničiť dá.
Zničme všetko navôkol, dobrý pocit nesmie nám újsť.

Vykašlime sa na žitie iných ľudí.
Sebeckosť už musí byť kompletná, už viac netreba byť pre niekoho prítomný.
Našou snahou má byť kolíska nového začiatku, priestor pre nás.
Dokončiť a zabudnúť.

 Blog
Komentuj
 fotka
vincent_vega  10. 1. 2009 02:04
Aj k tomuto sa budem musieť vrátiť ráno ale zanechalo to vo mne o dosť lepší dojem ako to predtým...

A Bobo?...môžem ujsť s tebou?
 fotka
mixelle  10. 1. 2009 09:36
nechod
Napíš svoj komentár