Na lýtkach bolo cítiť chladný vánok z prievanu, ktorý pohyboval žiarovkami ako na rozbúrenom mori. Raz či dvakrát za tú chvíľu čo som stál vo dverách jedna narazila do druhej a to bol jediný zvuk v miestnosti, ktorý nepríjemne dlho znel v ušiach.
Silná vôňa horiacich sviečok sa bila zo zápachom plesni a stuchliny. Áno, boli tam sviečky. Ich roztápajúci sa vosk tiekol dolu hromadou kníh, na ktorých stály. Na zemi sa povaľovali rôzne počmárané papiere, letáky, povytŕhané stránky novín. Bol tam neporiadok. Vkročil som dnu. Tá hra svetla bola ešte krajšia než sa zdalo. Načiahol som ruky pred seba a na nich sa objavili tmavo svetlé čiary, akoby tetovanie z tieňov a svetla.
Na okenici v rade striedavo za sebou stály suché rožky oďobané vtákmi a kôpky špakov z cigariet. V kúte boli postavené tri gitary, každá trošku inej veľkosti. Presne v strede na podlahe ležal malý vankúš a na ňom notes s malou ceruzkou so zastrúhanými oboma koncami. A veľa prázdnych vínových fliaš. Poctivo naukladané tvorili asi polmetrovú pyramídu.
Sadol som si k sviečkam a oprel hlavu o stenu, presne na miesto kde už bol z často opretých hláv mastný, tmavý fľak.
Nebol som tam sám. Oproti, v rovnakej polohe, sedel chlapík prikrytý dekou s motívom Pulp Fiction. Mal dlhé tmavé vlasy po plecia. Pretáčal stránkami nejakého časopisu a sŕkal mlieko ochutenou vanilkovou slamkou. Asi na každej tretej strane otočil časopis do svetla, uprene sa zahľadel na text a pravačkou si zatočil prameň vlasov okolo ukazováka.
Zobudil som sa asi o tri hodiny neskôr. Od zimy sa mi klepali zuby. Bola tma a z človeka oproti bola malá schúlená guľa pokrytá dekou, z ktorej trčali len vlasy. Natiahol som nohu a spolu so zívnutím upažil obe ruky pred seba. Pomaly som sa postavil. Chvíľku mi trvalo, pokým som sa v tme zorientoval. Podišiel som k oknu, vytiahol pokrčenú krátku marsku z balíčka zo zadného vrecka a zapálil si. Slnko zapadalo. Jeho jasné červené svetlo sa odrážalo v hmlistom opare. Keď som si na tretíkrát potiahol, kovové dvere do miestnosti sa otvorili.
Nepoznal som veľa ryšavých ľudí. Tento mi hľadel priamo do očí a zoširoka sa usmieval. Mal plnú náruč malých cestovných balení mydiel, šampónov a zubných pást. Rýchlo ich všetky uložil na ďalšiu kopu kníh, na ktorej vrchole bola učebnica biológie pre základné školy otvorená na strane s mužskými pohlavnými orgánmi, a objal ma. Squatteri sa radi objímajú.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár