Blogy - 307. stránka
V spojení
Je veľmi nízka pravdepodobnosť že človek zostane do konca života sám. Že si nikoho nenájde alebo že nebude mať vlastnú rodinu. Môže za to spoločensko-psychologický vplyv, no aj biologický. Aj napriek tomu že je tu šanca že zostanete nakoniec úplne sami, pravdepodobne sa vás to nikoho kto práve čí Ďalej »
NEMOCNICA
2 384 hodín, cca 300 dní (na vysokej škole a všetko podstivo ZADARMIKO) Ukončená prax ! :) Nemocnica = toľko pravdivých príbehov a miesto kde sa naučíš byť človekom pre druhých = kde spoznáš pravú odvahu ( RANNÁ TOALETA JE TOP :D ) = je výzva, no nie je pre... Ďalej »
Blog, 14. 5. 2016 15:34
Prach
Poznáte ten pocit, kedy si pripadáte ako zrnko prachu poletujúce vo vetre? Keď máte pocit, že ste pre svet nepodstatný a keby ste práve zmizli nikto by si to nevšimol? Ak áno tak potom viete aké je to cítiť beznádej, smútok ale aj bolesť z odmietnutia verejnosti alebo konkrétneho jedinca. A niečo Ďalej »
Still believe in new chances
Aké veľké musí byť zúfalstvo, aby to bolo neúnosné? Ako veľmi musí byť človek smutný, aby ho to zabilo? Ako veľmi musí byť rozzúrený, aby spáchal vraždu? Odpoveď je jednoduchá. Musí pocítiť sklamanie z lásky a trpkú pachuť odmietnutia. Niekedy to nie je na škodu. Človeka to môže posilniť, no... Ďalej »
At the canteen
sitting at the canteen they gave her ... coffee and compliment for free for good job ... such a good feeling this morning starting great Ďalej »
Báseň, 14. 5. 2016 09:51
Zabudla som.
a svet mi nedáva zmysel to som ja ahoj vraj sa poznáme teda ty mňa cez cigaretový dym spoznávam tvoju tvár trasú sa mi ruky to som ja matne si spomínam na tvoje oči neviem si vybaviť ich far Ďalej »
Báseň, 14. 5. 2016 09:42
Anekdoty z autobusov 2
Vzhľadom na to ako často cestujem, musím priznať, že mám i množstvo zážitkov. Mojím najobľúbenejším (nie z vlastnej vôle ale z vôle žalostnej situácie prepravcov) presúvadlom sa stali autobusy. V začiatkoch mojich pútí naprieč Slovenskom som sa zdráhala týchto nemotorných krabíc. No s pribúd Ďalej »
Falošný úsmev
Niekedy je veľmi ťažké prebudiť sa do ďalšieho dňa a tváriť sa že je všetko v poriadku. Len tak chodiť po zemi navonok s úsmevom a vo vnútri s plačom. Ľudia to robia veľmi často. Ale načo sa pretvarovať? Mali by sme si stále udržovať svoju veselú tvár? Nie. Je dobré postaviť sa svojmu strachu a... Ďalej »
Fascinuje ma tento zivot neskutocne
Niekedy…prejde rok. A vy sa objavite uprostred az desivo podobnej lekcie ako presne 365 dni dozadu. Na chlp presne. Zivot vam dal vtedy doposial najvacsiu ranu a vy ste k nej pristupili uvedomelo a statocne, zobrali ste si z toho ponaucenia a zacali ste byt vdacni za tu bolest, pretoze prave ona Ďalej »
Čierna mačka
Zaklopal. Chvíľu počkal, no keď sa dvere dlho neotvárali, siahol po kľučke. Nebolo zamknuté, tak vstúpil. Prešiel pár krokov po vŕzgajúcej podlahe a odrazu dostal pocit, akoby ho niekto sledoval. Obrátil sa. Stála pred ním mačka. Čierna. Nevyzerala nebezpečne, no napriek tomu cítil strach a Ďalej »
Yma Sumac: Chuncho Počuješ, čo si nepočul.
Yma Sumac: Chuncho Počuješ, čo si nepočul. Ďalej »
Blog, 11. 5. 2016 00:40
De meum dolores
Nox et solitudo et unum brastorium Silencium et dolores meum Corvus vocat te deum Omnia mea me cum portat Ego intreogo quot restat? Scio mortem vocare Scio te laudare Nomen mea est milles fortis Mortis et somnis sunt similis Ďalej »
Nikto ti nevidí do hlavy 2
,, Máš krásny náramok. ” Tlačila sa mi do priazne. Zadívala som sa naň. Na červenej nitke boli navlečené sklenené guľôčky. Nikdy som sa naň nejak špeciálne nesústredila. Dala som si ho na ruku a kráčala ďalej po ulici. Nepriklada som mu špeciálnu dôležitosť. Uhladená blondína však chcela o Ďalej »