Z hĺbky zrels

videl som, čo si napísal,
kámo,
a musím ti povedať –
to nie je med,
ani voda,
ani svetlo.
je to riedky lejak zo slov,
čo sa tvária, že majú váhu,
kým sa nerozlejú po stole
ako lacné víno.

zrkadlá, brány, hity z detstva,
peklo, slnko, odrazy...
vyzerá to,
ako keď si dieťa hrá
so stavebnicou
a myslí si, že postavilo chrám.

bukowski by ťa poslal po pivo
a nepustil späť,
kým by si mu nepriniesol
niečo, čo páli v krku
a nie v slovách.

umeniu neškodí ticho,
ale póza –
a ty si v nej po uši.
možno menej „nazerať hlboko“
a viac sedieť v špine,
dýchať ju,
nech ti vlezie do kostí,
potom píš –
ak ešte budeš mať chuť.

kým nie,
drž tú svoju medovú metaforu
pod zámkom
a kľúč nechaj na dne,
odkiaľ sa tak veľmi chceš
odraziť.

@dezolat ďakujem, vážim si tvoju kritiku, aj čas ktorý si do nej investoval

básne často píšem keď sa cítim delulu, niekedy som s tým spokojný, niekedy nie.

tu s tebou asi súhlasím, znie to dosť pozérsky

mne sa to páči , je to úprimné a priamočiare a viem sa v tom nájsť Čítal som kvantá poézie ako "soplák" a tiež som písal a písal a písal ... !