MOŽNO JE TO ŠIALENSTVO...

Ležím na bruchu, rukou si podopieram bradu a sledujem tvoju mesačným svetlom zaliatu tvár.
Je uvolnená a tak veľmi krásna... Usmejem sa a pobozkám posmešnú krivku tvojich úst.
Nezobudíš sa, viem že sa nezobudíš... Ten pohár vína, ten posledný pred našim posledným milovaním bol totiž otrávený.
Privriem oči a znova ho prežívam... Vidím tvoje oči tak krásne sa lesknúce, keď hľadia do tých mojich rovnako žiarivých.
Cítim tvoj dotyk na mojej pokožke, taký nežný ako letný vánok.
Cítim tvoje bozky, také horúce, a chutia po víne...po tom víne...po tom otrávenom víne.
Cítim teba, cítim ťa v sebe...zaleje ma horúčosť... Dosť!
Otvorím oči, vsuniem ruku pod vankúš a už ju držím, už ju zvieram v dlani.
Moja dýka... strieborná perleťou vykladaná... Mám ju od teba, od teba ju mám...Ty si mi ju daroval... Takú krásnu, takú nebezpečnú...
Opäť sa usmejem a zdvihnem ruku nad hlavu... Tú ruku, ruku s dýkou.
Len chvíľka, len malá chvíľočka a je po všetkom. Ani ťa to nebolelo, už si to necítil...
Nakloním sa, napijem sa tvojej krvi a vykĺznem z postele. Nahá vyjdem na balkón, usmejem sa na mesiac ktorý teraz krajšie žiari a sadnem si na zábradlie.

 Napínavý príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu