Vyrastala som v prostredí, kde sa dalo len ťažko odolať čoraz väčšej náklonnosti k autám. Nie, nevadilo mi to.. práve naopak, bola som rada, že nepatrím medzi väčšinu.. ale "vytŕčam" z radu ... veď uznajme si.. máloktoré dievča sa radšej obzrie sa pekným 4kolesovým kúskom ako za chalanom.. Sledovala som autosalóny, motala som sa ocovi pri autách, ktoré opravoval a keď sme si otvorili pneuservis, začala som vypomáhať aj tam.
Jedného dňa k nám prišiel ocov kolega prezuť kolesá na ich pretekárske kilečko. Doberal si rodičov nech s nimi idú na preteky. Samozrejme naši odmietli, ale mama ho poslala za mnou. Marek svetelnou rýchlosťou vtrhol do predajne so slovami "Bea chceš ísť s nami na preteky?" Pozrela som na neho ako ovalená takým fajným veľkým polenom, či to myslí vážne ... "Jasné, že hej.. kedy?"... Rodičia vedľa v servise načúvali s istotou, že keď viem, že nejdú oni na 100% mu poviem nie. Po mojej odpovedi Marek s úsmevom prešiel do servisu a zbadal tam bledých rodičov od prekvapenia.. (áno, po 16tich rokoch svojho života som im stále vedela vyraziť dych )
Tákže povolenie bolo, dohoda znela na PAV Čierny Balog, ale vďaka komunikačnému šumu medzi nami dvoma sa mi to posunulo o 2 týždne neskôr na PAV Dobšinský kopec ( o tom podrobnejšie v ďalšom blogu)....
Zamilovala som si tento druh pretekov.. ten kľud, nikto sa nikam neponáhľa... zo všetkého sme si robili srandu... proste chillout .... odvtedy som verná PAVkárka
toť vsjo na začiatok podrobnejšie rozpisy pretekov v ďalších blogoch
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hovado
18. 11.novembra 2010 19:30
Fasuješ zvezdy za blog, aj za hobby
Napíš svoj komentár