Ležiac v tráve
zaliaty slnkom
som žmúril do oblohy
hladal som otazku k odpovedi.
no nado mnou sa krútili len zdeformovaný králici a krokodýli. prstami som sa zaryl do toho koberca zelene, kym som nepocitim pod nechtami, zrnka hliny. Zavrel som oci a nechal sa unasat piesnami listov sumiac v dalekych krajinach, potocikmi ktore na blizku neboli. Snival som . A ja tak rad snivam...........
No bez otazky sa nepohnem dalej a budem obtazovat oblohu svojim vypravnutym pohladom , kym piesky casu nezaplnia mi vnutornosti.......snilek

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár