padol z neba......
do prostred lesa.......
do čistého plesa.....
krídla si roztiahol...
a lesom krik sa rozľahol.......
slzy mu po tvary stekali...
že ho z milovanej vlasti vyhnali......
že ho napospas svetu nechali....
v šialenom reve zúfalstva....
vytrhal si perie z krídel........
a v strašných kŕčoch zmietal sa........
zostava mu čakať len na svoj prídel.....
padol.....
padol z výšky........
ostali mu len dva hnáty miesto krídel......
to preto že ľudí nenávidel.......
že im život závidel.....
kričí ako ranené zviera........
kremeň mu srdce zviera......
na plese, hladine........
sedí anjel, sedí nevinne.....
utešene vlásky strihá.......
čaká čo mu osud prihrá.....
čaká aj keď vie že to nieje výhra...
oči dohora vyvráti......
,,OTČE, TVOJ SYN SA TI UŽ NEVRÁTI"...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lusila
10. 11.novembra 2007 20:11
Pekne
Napíš svoj komentár