Z čašu na čas nás navštívia tí, ku ktorým smerujú naše modlitby. Takejto pocty sa dostávalo i ľuďom tak dávnych civilizácii, že dokonca i zub času, ktorý ich zhltol, na ne už dávno zabudol.
Veru nebolo to ľahké obdobie pre ľudí. Trápili ich vojny, hlad, choroby, rozmarný a roztopašný panovníci, a hlavne smrť, ktorá na nich striehla za každou púpavou. Svoje modlitby smerovali k mnohým bohom. Božstvo sa však správa na oko laxne voči ľudským osudom, ale nie k ich viere. Preto aj bohovia mávajú svoje stránkové dni, kedy si so záujmom vypočujú modlitby pre nich určené. Z počiatku prehliadali sťažnosti ľudí na ťažký život, ale keď už nepočuli o ničom inom ako o bolesti a o strachu, zasadli a jednohlasne sa zhodli. Dajú ľuďom dar. Dar ktorý objavili skôr než ľudská noha stúpila na Zem. Vkĺzli do snov ľudí a kládli im na srdce, aby prišli na lúku, na okraji lesa za dedinou. Na lúke stála stará lipa, v ktorej sídlili divoké včely. Keď sa zhromaždila celá dedina, objavil sa pri lipe Boh Veles a ukázal na lipu.
V jej kôre sa pomaly vytvárala malá dierka, z ktorej vytekala tekutina zlatej farby a medovej vône.
Prehovoril k ľuďom: ,, Pite pre zdravie, pre život, aby loná Vašich žien boli požehnané počatím chlapcov. Užívajte s rozumom a tento dar rozšírte do celého sveta.,, Zmizol... Prekvapený ľudia ochutnali a ich život sa im náhle zdal omnoho jednoduchší (zdanie niekedy klame), zdravší (len v prípade ak to nepreháňali) a krajším( s promile stúpa príťažlivosť nepríjemných okolností).
Na znak úcty a vďaky, si ľudia vytvorili zvyk podávať po dobu 30 dní (Medové týždne) novomanželom medovinu, aby ich život nezačal len krásne, sladko a opojne, ale aby aj počali pokračovateľa rodu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár