videl som ju jasne, jej obryssy ma lakali. Volali ma mojim pravy menom, monom co svet uz davno zabudol, len stara hviezda ho vykrikla v nadeji spasy, no ja som ostaval tymto volaniam hluchy az doteraz.
Chcela ma , nevedel soom preco, no moje pohnutkjy jej boli cudzie
chcela len moj dotyk, chcela aby som sa jej ponoril do vnutra a ......

konceky prstov nahmatali to miesto kde ich chela mat

na svojom veku otvroil som ju
a stvrdnutymi prstami hmatal po unikajucej nadeji

az vtedy mi skrinka totiz prezradila i svoje meno
a ja som vedel ze som strateny, pokial chromýmii pahylmi neuchytim to posledne


nadej

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár