Ako sieť rozprestretých vlasov
si mi zanechala v mysli
ten obraz šťastných rán
keď som ako pavúk v nich snoval sny
V ktorých si hlavnou hrdinkou bola ty

Namaľovala si mi aj obraz odvahy
a to vtedy keď som ťa našiel
v zadymenej kuchyni ako varíš večeru na naše výročie.
Postavila si sa do stredu toho oblaku a len si sa usmiala.


Ako si maľovala trpezlivosť.
Vtedy si zmiešala všetky bôboviny
a obilniny dohromady.
popoluška by mohla závidieť tie holuby
čo sa prišli nažrať keď si si odskočila.

Ako si sa rozhodla vdýchnuť snehuliakovi život
ako si objímala tu hromadu vločiek a verila,
že keď ho budeš objímať dostatočne dlho ožije.
Ako keď ti klesli viečka a ja som ťa uložil do postele
a snehuliaka som odviezol ďaleko
a zanechal ti vankúši len odkaz od neho.

Obdivujem celu galériu týchto diel
len jednému neviem prísť na chuť
nachádza sa medzi tvojím poslednými.

Je tvojim úplne posledným
si bledá, vychudnutá, v nemocničnom prostredí
a snažíš sa ma povzbudiť, rozveseliť
premočil som ti košeľu na pravom ramene
a ty si ma len objala, ale s takou láskou
že som videl ti v očiach ako tvoj život tancuje
smerom odo mňa do tajných hlbín smrti.

Zanechala si ´mi ten najväčší dar a najhorší bič....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár