Neni tažké uhádnuť čo tu robím, na brehu Dunaja pod DEvínom.
Sledujem neskorí západ slnka a rozmýšlamčo sa stalo za posledný rok.
Môj nekludný spánok ma ešte neopustil, preto nespím niekolko dní až padnem únavou.
zdrvujúce.
Hoci moje myšlienkyčasto smerovali k jednej veci bála som sa ju uviesť do reality.
A teraz som tu.
Stalo sa to po čom moja chorá mysle a čierne srdce túžilo.
Zapudila som emocie a rácio.

NIet tela niet pripadu.
prvý krát to bolo nesmelé, ako panna som sa chvela plná očakávania som sa pustila do odvážneho plánu. Pečlivoupravený kostžmz najoblúbenejšich kúskov.
Je mi len lúto že ich spálim.
Čierne okuliare , sieťka na vlasy, nohavice, mikina, staré tenisky.

neznáma osoba na prázdnom mieste.Obyčajný kuchynský nôž, napriek vsetkému som sa neodvážila vziať svoju oblúbenú dýku

Bolo to krásne.


Bol to asi 25 ročný chlap, mierne podnapotý so sklennymi očami, ach ako nádherne z nich vyhasínal život.

Slnko sa už mazlí s vodnou hadinou zopár minút.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár