aj svätojánske mušky,
osamelo sa.
Len popri
cestách postávajú družky
lásky, vymieňajúc
neodetú lásku
za bankovky prežitia,
vo svete
ľudí-neľudí,
ich parazitického súžitia
bez morálky,
zato s
hlasnými Nietzscheho citáciami,
ale citmi
len tichými;
s ich infláciami
a žiadnou
príchuťou. Tlejúce
plamienky v slovách
umelcov sa
lámu, zhasínajú
na lodných provách
spoločnosti nepotopiteľnej
ako Titanic.
Vôňu vlastnej básne
zabudnú aj
sami umelci.
Naoko odolná, zhasne-
tancujúca iskra
zmeny;
ostane
len malý
ohorok
na dne
kompótovej fľaše.
A
modriny umelcov
zmiznú
v cigaretovom dyme,
nádeje
zaschnú spolu s atramentom
a sľuby ostanú prázdne;
ako to srdce
prostitútky.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár