uličkami
mesta hĺbam. Pešo plávam.
V hlave
mám ↑entropiu. Krídlo z plutvy.
Pár
pouličných
lámp horlivo žmurká na moje mokré kroky.
Akoby
boli živé a ľudia mŕtvi.
Pozerajú
do
sobotnej noci plnej vínoplavcov,
ktorí
si ďalším drinkom zlepšili svet.
Popod
nohy
sa mi pletie hudba a tichý
spev;
skladá mi slabiky ulíc do viet.
Vtiahne
ma
do tmy a mandolíny si podmaňujú mňa
celú.
Vykreslia príbehy tým, čo sa ich počuť boja.
O
láske,
ako inak. O strate úsmevu aj nájdení šťastia,
zámkach
a kľúčoch, čo nikam nepasujú. Hodinkách, čo stoja.
Idey,
nápady
sa za mnou ťahajú po mačacích hlavách
ako
karamel. Len chutia menej lahodne.
Niekoho
chlad
sa mi vryl pod nechty a do topánok mi
tečie,
tak zakotvím v mláke. Vyberiem si ju náhodne.
Báseň
Komentuj
10 komentov k blogu
1
bansky
1. 11.novembra 2014 23:21
Jedna z najlepších písaní od Teba, podľa mňa.
3
som tam a vylepšujem ľuďom večer, to sa mi páči
je to úplne skvelé.
je to úplne skvelé.
5
@artlover to nech si každý všimne, ako hlboko zakorenený som v tvojej mysli a očividne mám na ňu dobrý vplyv, keď si to čítam znova... :-S
10
@phantasia kľudne ma častejšie takto upozorni na veci, kt. za to stoja nemávam už náladu sa tu prehrabovať. :/
Napíš svoj komentár