Jej
slnovrat trvá večnosť;
uštrikovaný
zo skutočných fatamorgán, farieb
unášajúcich horizontov,
sfúknutých púpav,
vyhasínajúcich pahrieb.

Ona
tancuje v súhvezdiach
bohov,
zároveň blúdi hladinu kruhmi,
prstami odiera
lupene lekien;
načiera klenoty.

Svet
nevie kadiaľ kráčať;
jej
náhoda vedie nahé členky
poliami, núka
útočisko v
čakajúcej čakanke.

Smietky
slobody trúsi pomedzi
steblá;
zvuk mincí vypĺňa vrecká;
za uchom
náplne váz,
lacný parfém divokého maku
a má toho najviac z nás,

aj keď je kruhom v obilí,
túla sa v zlate.

 Báseň
Komentuj
 fotka
piotra  4. 2. 2015 12:55
nehrá mi to akosi celé, ale naproti tomu ma niektoré obrazy naozaj zaujali
Napíš svoj komentár