Hej, riadne trhlé detiská sme boli...
Ale potom sme objavili ešte čosi lepšie, ten úžasný svet v našich poviedkach, ktoré sme zase videli len my tri...
Úplne nás to dostalo, hlavne teba a mňa, elfka bola vždy najumiernenejšia a najrozumnejšia. Asi preto to tak zamávalo hlavne nami dvoma, dievčatkami s očami, ktoré videli inak ako ostatní.
Pamätáš si na tie nekonečné rozhovory o "našom svete"? Popísaná lavica symbolmi, znakmi a menami, ktorými sme len my rozumeli (a elfka poväčšine tiež )
Písanie poviedok cez hodiny, ignorovanie nezáživného učiva a ponorenie sa...tak hlboko do Fantázie...až nám niekedy bol ten "reálny svet" na obtiaž. Drvil nás a dusil nás, znechucoval svojou obyčajnosťou.
Postrádal farby a život, ktorým ten náš prekypoval.
Prišiel čas, keď sa to zvrtlo. Náš svet potemnel, dostalo sa tam niečo, čo tam nemalo byť.
Strach.
Zašli sme vtedy priďaleko? Skoro sa to celé zrútilo, takmer ako naše priateľstvo.
Prestáli sme to. Prešli sme tou zvláštnou skúškou, ktorú si na nás pripravila Fantázia.
Zmenilo sa to,ale písali sme ďalej, až do chvíľe...
Neviem. Pomaly si sa vzdialila, nebol čas, inšpirácia, chuť...
Vyrástli sme. Dospeli sme. A neviem, ako vy dve, ale ja som kvôli tomu oslepla. Ten svet, jeho obraz mám vyrytý do pamäte, ale už ho nevidím. Snažím sa stále písať, ale sama viem, že je to iné. To čo teraz píšem, to som už len ja sama.
To čo sme predtým písali, to sme boli MY. Naše duše, spojené v jednu, naše mysle rozmýšľajúc rovnako. Naše oči, ktoré to všetko videli.
To bola naša revolúcia, náš odpor, naša sloboda.
Upírka, plačeš?
Elfka, je ti smutno?
Mne trhá srdce. Už nikdy to nebude také ako predtým, ale neľutujem. Na buducnosť sa teším, nežijem len v minulosti.
Ale nechcem, aby ste niekedy zabudli a predstierali, že to nikdy nebolo.
Preto ja nezabudnem. A vy?
Vaša vlkodlačica.
Vyznanie
Komentuj
10 komentov k blogu
2
jejda Ada to bolo take srdcervuce, ze az mna si s tym skoro dostala, takmer nezainteresovanu osobu Dufam, ze nevadi, ze som si to precitala...
3
P.P.S.: Si hrozná! Uvedomuješ si do akého stavu si ma úmyselne uviedla na celý zvyšok dňa jediným blogom?!
4
..cona to napisat?..na taq krasne myslienky,taq welmi podobne mojim wlastnym..'Taq podobne a predsa taq rozdielne',pamatas?
Ano wlkodlacica,placem.Po licach mi stekaju slzy,slane a paliace.Som sice na dne z toho,ze mi dnes odisiel moj Cory
Ano wlkodlacica,placem.Po licach mi stekaju slzy,slane a paliace.Som sice na dne z toho,ze mi dnes odisiel moj Cory
5
to je wyborne ze tristwrtka textu sa neulozila...naozaj wdaka mily birdz.
hodim to asi wecer do blogu..
hodim to asi wecer do blogu..
10
Tiež som mala príbeh. O elfoch s krídlami. Vo svete menom Terra. Ale už nie je. Riadne to bolelo, keď som z toho sveta odišla. Skoro som sa z toho nepozbierala, ale už sa nedalo vrátiť.
Napíš svoj komentár
Práve preto že ona bola vždy tá naumiernejšia a najrozumnejšia, tak je dodnes vďačná za takú skvelú spoločnosť akou jej boli vlkodlačica s upírkou... Práve oni dve jej vtedy ukázali veci, ktoré by inak nevidela... (až ma desí predstava predstava že by sa s tými dvoma nestretla :/ )
Asi pred týždňom som nad nami rozmýšľala... chýbajú mi naše veľké prestávky, zvieratká, spoločne vymýšlané šialenosti, o ktorých ešte z času na čas nachádzam "záznamy" medzi svojimi starými vecami... Každý popísaný kúsok papiera, každá vec z toho obdobia prináša množstvo krásnych spomienok...
Občas mám pocit že čím sme staršie, tým viac sa mi vzďaľujete... bývajú to len chvíľkové pocity ale radosť z nich naozaj nemám
A odpoveď na tvoju otázku - Nezabudnem, myslím že to by som nedokázala ani keby som chcela... (A ja ani nechcem...)
S pozdravom
Vaša nostalgicky rozcitlivená elfka...
P.S.: Toto ma potešilo viac než to, že som dnes spravila jediteľný obed bez zapálenia kuchyne alebo inej katastrofy...