je ako čistá žena, stratený v hĺbke nočnej oblohy
jemnou rukou hladkaní do apatie
kontúry jej prs predtým pokiaľ zaspí.
Na saténovom pozadí ma lavíny sentimentu
často nadšene klame keď umiera
a hľadí na biele vízie vo výšinách
ktoré ako kvety stromu stúpajú do neba.
Keď niekedy na tejto guli, v ľahostajnosti
nechá tajne padnúť slzu, pre nádej
poézie, aby nik nezabudol...
berie z jeho rúk tuto mizivú a tajnú slzu
tento kúsok opálu kde vychádzajú odtiene dúhy
a skrývajú to v jej prsiach ďaleko od slnka...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
delson666
31. 8.augusta 2007 21:26
Vynimocne krasna basen, ja sam ich pisem tiez, ale nedokazem napisat taquto zmyselnu ber rymovania mne sa rymuje vsetko, ale klobuk dole pred tymto na toto nemam
2
táto báseň ma dostala, položila, nechala rozmýšľať. Fakt klobúk dole. Máš talent. Veľmi veľký talent.Vínimočný talent. Ešte stále nechápem a zostávam v nemom úžase. Nádhera!
Napíš svoj komentár