Dnes mi to nedalo, dnes proste musím, dnes som proste už tak na mieru vyprovokovaná, vystresovaná, vynervovaná a vy...... už ma ani nenapadajú slová. Proste vypadajú, proste nie sú. Možno to bude preto, že ma to natoľko vytočilo do nepríčetnosti, že sa mi rozum zastavil a už nedokážem ďalej rozmýšľať a jediné čo mi pomôže je stlačiť RESET

ČO SA STALO?

Dnes mi svitalo celkom na pekný, trošku náročny, ale inak zvládnuteľný deň. Avšak, človek je tvor omylný a tak som sa pomýlila aj ja.

Od mala som snívala o tom aké to bude, keď budem mať 18 rokov.
- budem končiť strednú
- pôjdem na výšku
- budem mať vodičák
- budem dospelá - ľudia ma už nebudú brať ako decko...
- budem mať už svoje práva ( síce aj povinnosti) ale budem dospelá - a nikto sa na mňa už nebude divne pozerať, prečo sa správam tak dospelo - pretože budem mať 18! ! ! ! ! ! a bude samozrejmé že sa správam múdro...

Vždy ma to štvalo - ten vek - tých 18 rokov na tomto svete. Kedy konečne prídu. A to len z jedného dôvodu, pretože som sa vždy správala trošku viac múdrejšie ako moji rovesníci, trošku viac dospelejšie ako moji rovesníci, všetko som videla trošku viac reálnejšie ako moji rovesníci ... a všetkého bolo trošku viac natoľko - že keby som nevizerala tak mlado, a ľudia by nevedeli koľko mám rokov, skľudom by mohli povedať, že som už dospelá...

A pointa - dnes som si uvedomila, že mať 18 rokov u niektorých individuí neznamená byť dospelým. Ano, poviete si, že to je už otrepané, že dospelým sa človek musí cítiť, a nezáleží to od veku.

Ja chcem len vedieť, kedy si konečne budem môcť v pohode pokecať so svojími rovesníkmy.
Im sa stále zdá že osočovanie, dobiedzanie, podripovanie, ohováranie, robenie si srandy z iných ľudí je stále zábavné...že klamstvo a intrigy sú zo srandy...

Kedy konečne dospejú? Kedy, kedy, kedy, kedy, kedy, kedy....bože kedy? ? ? ?

ja som už smutná, deprimovaná, že si neviem nájsť priateľov ktorí sú rovnako starí ako ja...že s nimi neviem vydrzať...

verili by ste že radšej budem v spoločnosti rodičov alebo detí ako rovesníkov? lebo s nimi si rozumiem viac...

a tak nervy som si vyliala..môžem sa ísť učiť, myslieť na svoju budúcnosť a dúfať, že slušné správanie a zdravý rozum zvíťazí...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár