Keď som bola malá, snívala som o svojom budúcom zamestnaní. Čím budem, až budem veľká. Kozmonautka, baletka, učiteľka, speváčka, archeologička...ako asi každé dieťa, aj ja som vystriedala tých zamestnaní až až až príliš veľa. No vždy mi "dospeláci" povedali niečo, čo ma od snov odradilo.
...kozmonautom sa nestane len tak hocikto
...baletka sa musí snažiť od malička, musí na sebe pracovať, každý jeden deň, aby bola najlepšia, aby sa niekde uplatnila, musí si toho odoprieť veľa, nemôže papať sladkosti....
...byť učiteľkou nie je len o dávaní jednotiek a pätiek, učiteľ musí byť vzorom pre ostatné deti, mal by ich inšpirovať, viesť životom, to vôbec nie je ľahká práca...
...archeologička musí vedieť veľa jazykov, ovláda veľa vedomostí, dejiny, veľa cestuje...

Vždy sa jednoducho našiel nejaký dôvod prečo práve to povolanie nie je dobré. Aj keď som vyrástla. Stále som počúvala iba negatívne znaky zamestnaní, prečo práve toto nie, a prečo nie tamto. Žiadne pozitívum. Nehľadala som pozitíva, videla som len negatíva.

Dnes už mám konečne vlastný názor. Najlepšia práca je tá, ktorá človeka baví. Nie je až taký rozdiel medzi fyzickou a psychickou prácou. Ten kto pracuje fyzicky, keď príde domov, potrebuje si oddýchnuť fyzicky, a ten kto pracuje psychicky tak si potrebuje oddýchnuť psychicky. Horšie je to keď sú tam obe strany. Na nezaplatenie je aj kolektív, keď je zlý, tak aj práca bude na nevydržanie.

Po určitom čase sa mamka vzdala. Už žiadne negatíva len jedna vec. Nech budeš robiť čokoľvek, je to tvoje rozhodnutie. Len nerob prácu s ľuďmi. Tá ťa zničí. Psychicky ťa zrujnujú.

Mami? Ja tu prácu milujem. Sú dobrý ľudia, sú zlý ľudia.
Denno denne sa nájde nejaký debil, ktorý ma vytočí do nepríčetnosti.
Denno denne sa nájde človek, ktorý je zrejme na inej vlnovej dĺžke a nerozumieme si.
Denno denne sa nájde človek, pri ktorom sa mi pozastavuje rozum.

No denno denne sa nájdu aj ľudia, ktorí mi poďakujú za pomoc, ktorí sa usmejú, ktorí mi stoja za tú námahu. Ľudia, ktorím by som zniesla aj modré z neba. Nie je to rodina, nie sú to kamaráti, nie sú to známi. Sú to len náhodní zákazníci, ktorí sú ľudský. Kvôli ním by som svoju prácu aj keď ma nebaví nevymenila za nič na svete. Lebo len vďaka ním si viem nájsť dôvod usmiať sa a tešiť aj z maličkostí.

Ďakujem Vám, ktorí sa usmievate. Ďakujem ľuďom, ktorí dokážu pochopiť, že chyby sa stávajú. Ďakujem ľuďom, ktorí dokážu oceniť pomoc.
Lebo len vďaka Vám rada pomáham, vďaka Vám som si našla niečo čo ma baví.

Bože dobrý, aký by bol svet krajší, keby každého bavila práca, ktorú robí. Aký by bol svet krajší keby som prišla do potravín či iného obchodu a z poza pultu by na mňa nepozerala predavačka s vražedným pohľadom, a podozrením v očiach ako keby som im chcela vykradnúť celý obchod ale s úsmevom na tvári.

Ano viem, je to len sci-fi....jednoducho nemožné.

 Blog
Komentuj
 fotka
grietusha  16. 11. 2010 13:53
zaujímalo by ma, čo je negatívne na tomto:

"musí vedieť veľa jazykov, ovláda veľa vedomostí, dejiny, veľa cestuje..."



a na tomto:



" učiteľ musí byť vzorom pre ostatné deti, mal by ich inšpirovať, viesť životom, to vôbec nie je ľahká práca..."



keďže si o odstavec nižšie spomenula, že ti všetci ukazovali iba negatíva.
Napíš svoj komentár