Vaa, vsetko pre mna dycha takou tou pravou vianocnou atmosferou.

Koncert sa nam celkom podaril, i ked pri poslednej pesnicke som iba otvarala usta, ale myslim, ze kolegyne to zaspievali vynikajuce i pri tom publiku no publiku ako publiku. Bolo to v skutku zaujimave, pozerat sa na znudenych tínedžerov ako zivaju od ucha k uchu a cakaju len na to, kedy zasnie ticha noc ako posledna skladba a mozu ist na nakupy alebo domov.

No, ale o tomto to nemalo byt.
Naozaj do 13.00 som si tento den uzivala. Rano i ked som mierne privstala, urobila zo seba cloveka, isla na autobus s priatelom, odspievala, dostala krasny maly zvoncek a isla do mesta.

Tolko ludi som v nasom meste hadam naposledy videla na jarmoku. Vsetci sa ponahlali kupit co najkrajsi darcek, v rukach drzali tasky, unahlene pozerali na hodinky a snazili sa predierat cez tu hrbu ludi.

Vonku sem- tam ( a to doslova) poletovali snehove vlocky a mraz nas poriadne stipal na lica, ktore boli take cervenucke, ako namalovane z rozpravky Mrazik. - ( na ktoru sa mimochodom velmi tesim, ale Popoluska a Perinbabka maju u mna prednost).

Pred nasim, ze "obchodnym domom" stali ludia pri stanku, asi medovniky, alebo proste nejake prkotinky predavali. O par krokov stali "zive ryby" tiez nejaky stanok s nejakym ujom, ktory sa netvaril nejak bohvieko skvele. Asi mu bola zima.

Este sme pokupili co sme mali a s taaaakou velkou radostou sme sa tesili domov. Ja na to, ako si vylozim nohy na stol a nebudem nic robit a moj priatel na to, ako spolu s rodinou ozdobia stromcek. Je to ich tradicia, a vzdy sa na to velmi tesi.
Ja som ten nas ozdobila uz pred par dnami a tak si vianocnu atmosferu dokonca pritahujem.

No a potom vylozeni noh na stol, dostani nejakeho jedla do prazdneho zaludka som prisla na internet. Ako vzdy ved ja som tu skoro stale.

A vtedy som precitala nieco co ma strasne .. neviem ako to napisat.. proste vedela som, ze to je nieco, co nechcem aby bolo a aby sa to zmenilo.
Moj priatel tento rok uz ozdobovat stromcek nebude ako po ine roky. Ozdobili ho pred tym ako prisiel domov.
Viem ako sa na to velmi tesil. Ako chcel byt s rodinou a spolocne ukaladat ozdoby na velky vonavy stromcek
nadherna idea ...
No a nakoniec zo snov sa stava skutocnost. Stromcek stoji v obyvacke a zda sa mu ako keby ani nebol ich. Nedal do neho tolko lasky ako chcel, ako si to predstavoval.

Ale ja verim, ze pod tym stromcekom si najde vela darcekov, ze pociti vela lasky od svojich najblizsich a tiez odo mna. Velmi ho milujem a slubujem, ze nas prvy stromcek ozdobime spolu
aspon mala utecha

A teraz tu znasam navstevu. Jedneho typka co u nas nebol asi 5 rokov. Hadam prezijem, i ked pocitujem strasny smutok na dusi...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár