Noc naplna vsetky tajne zelania.
Padajuce hviezdy Ti splnia vsetky myslienky a predsa, ked pride tma ludi naplna strach a smutok. Smutia za dnom, kt. prezili, co vsetko nestihli i ked sa snazili.

Uz ziadny smutok, nic s nim spojene. Ale tma tu ostane...

Dvaja zalubeni ludia sedia na lavicke a nevyslovne sa objimaju a bozkavaju. Miluju sa.

Hviezdy padaju, zelaju si, aby navzdy zostali spolu, planuju buducnost...

Mesiac v splne. Krasne velky a ziarivy. Okolo neho ziara a kopec malych ociciek.

Sem-tam prejde nejaky clovek. Pozera na nich ako na cudnych a hriesnych. Preco nevie pochopit, ze sa len maju naozaj radi? Ci ludia neboli nikdy mladi? Preco teraz odsudzuju to, co oni v minulosti robili? Nikto sa nepozera na seba, ale kazdy hladi len na tich druhych a hlada v nich chyby, kt. vsak sam v sebe nikdy nenajde.
- No ma ich tam este ovela viac.
Ludska dostojnost predsa este existuje. Je tu aspon pokus o jej zachranu?!

... zalubeny par si nikoho nevsima. Nikto pre nich neexistuje. Ziju jeden pre druheho.

Smeju sa a placu. Rozpravaju sa a smeju. Pozeraju sa na seba a usmievaju sa. Nezne sa dotykaju a smeju. Objimaju sa a placu.

Mesiac ich nezne hladi. Hviezdy sa nich pozeraju... Len oni pochopia, co je v nich ukryte.
Ten pocit lasky, ktory ich naplna a stupnuje sa.
Po tvari im stekaju slzy. Ale nie su smutni. Su stastni, ze su spolu a chcu zastavit ten cas, ktory im uteka medzi prsty..

Je skoro polnoc.Mesiac sa zahaluje temny plastom a pocut len tlkot dvoch srdc.
Pery sa nevedia rozlucit. Ruky objavuju stale nieco nove.

Svita...

Preco clovek, ked je zlaubeny pise len same basne, preco vsade pouzije slovo "laska" ?

- pretoze preziva svoje najkrajsie obdobie zalubenosti.

Ked sa zalubenost, meni na lasku... Je stastny, ze nezije sam pre seba. Moze sa podelit a lieta v oblakoch lasky a nikdy nechce spadnut.
Snazi sa prekonat i ten najtensi oblacik. Chce ho preskocit...
Ale pada, a pada...
Nikto nevie kde. Je tam tma a zlo, len maly zablesk dobra.
Dopadne na zem..

Presne na tu zem, ktora ho tam hore vyniesla... a kedykolvek moze i zniest dole...

 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  27. 8. 2007 13:25
"Sem-tam prejde nejaky clovek. Pozera na nich ako na cudnych a hriesnych. Preco nevie pochopit, ze sa len maju naozaj radi?" - toto je veľmi nádherná myšlienka, s ktorou sa úplne stotožňujem, peknučko napísané, krásny blog, dokonca mi ani nevadilo, že to bolo písané bez diakritiky, a to ja inokedy za také veci dosť pyskujem No čo už, som hnusná



Ale každopádne - ani neviem, či je povolené to povedať, ale aj tak to poviem - keď som dofajčila svoju poslednú krabičku, vytiahla som svoju šťastnú cigaretu na nádraží na Bratislavskej autobusovej stanici, zapálila som si ju a myslela som na to, že dúfam, že to vydrží tak, ako má, tak krásne a dokonalo s mojou láskou ešte tak dlho, ako je to iba možné... všetci zamilovaní a zaľúbení si prajú, aby to bolo naveky...



Veľmi pekne si to napísala...
 fotka
antarktis  27. 8. 2007 14:15
a spolocnost ich zavrhne... ...lebo su iny... ...aj to je realita... ...iny vizorovo... ...psychicky... ...aj dusevne... ...niet tu miesta pre inych... ...my iny to mame zlozitejsie... ...lebo my sme zlí... ...dokonca... ...(lebo verime v niecu uplne ine ako spolocnost)
 fotka
sweetgiirl  28. 8. 2007 14:11
Krasny Blog je v nom uplne nadherny kus lasky,velmi sa mi to pacil
Napíš svoj komentár